Hope sa postavila zo zeme a utrela si slzy. Vybrala sa k dverám a Elijah s Hayley ju nasledovali. Keď vychádzala posledný krát pozrela na to miesto skazy. "Toto nieje koniec." zašepkala potichu a vyšla von.
Všetci traja čo zostali vošli do domu. Teda do toho čo z neho zostalo. Hope sa znova z očí spustil prúd sĺz. Hayley k nej priskočila a hneď ju objala. "Všetci sú preč.." zašepkala zlomene. "To bude dobré.. sľubujem." zašepkala k nej potichu. Elijah sa pripojil k ich objatiu. Teraz boli to jediné čo mu zostalo.. "Mala by si si ísť ľahnúť. Ráno to bude lepšie, sľubujem." Hayley ju pohladila po vlasoch. Hope sa teda bez debát vybrala hore do svojej izby. Tá zostala nedotknutá. Akoby sa nič z tých hrôz na prízemí nestalo. Hope vošla do svojej kúpeľne. Tam napustila vaňu a zmila zo seba všetku krv.
Keď vyšla zabalená v osuške do svojej izby všimla si Damonov kufor v rohu. Prišla k nemu a otvorila ho. Nechcela sa mu tam hrabať a tak proste vytiahla tmavo modré, až čierne tričko hneď z vrchu a obliekla si ho namiesto pyžama. Tak si ľahla do postele. Nedokázala však zaspať. Stále musela rozmýšlať čo sa to všetko stalo. To spôsobilo že sa znova rozplakala. Privoňala k Damonovmu tričku čo mala na sebe. Ešte stále voňalo ako on.. pripomínalo jej že ho možno nevidí ale stále je pri nej. Teda aspoň v to dúfala..
Presunieme sa na chvíľu na druhú stranu..
Kol, Rebekah a Damon sledovali Hope. Všetci traja ju chceli utešiť ale nemohli. Dvere sa otvorili a oni uvideli Hayley ako vstupuje do miestnosti a snaží sa utešiť Hope. "Je nemožná mama." Zakrútil Kol hlavou. "Robí čo môže!" Snažila sa ju brániť Rebekah. "Ak by tu bol Nik tak by ju utešil bez problémov." Namietol tvrdohlavo. Ešte chvíľu sa dohadovali zatiaľ čo Damon sa priblížil k Hope. Mrzelo ho že s ňou nemôže byť. Že ho nemôže vidieť a objať. Sadol si k nej na posteľ. Videl ako strašne plače a on s tým nemôže nič robiť..
Naspäť k Hope..
"Mami.. oni všetci sú preč. A môžem za to ja! Mala som ich všetkých ochrániť, a nezvládla som to!" Hope plakala v maminom náručí. "Nikdy to nebola tvoja vina zlatko. Môže za to Esther. To ona túto hru rozohrala. A ty si robila čo si len mohla. Zachránila si čo sa dalo Hope." "Takže vravíš že to že Kol, Rebekah a Damon sú mŕtvi a ocko je vlk a behá niekde v lese..! Že to je všetko čoho som bola schopná..?!" Rozplakala sa ešte viac. "Tak som to nemyslela." Zakrútila hlavou. "Tak ako si to myslela?!" "Tak že máš iba 15. A nech už si Mikaelsonová alebo nie. Niesi všemocná." "Som hybrid! Som čarodejnica! Môj otec je Niklaus Mikaelsona ja som obyčajná padavka! On je obávaný hybrid a mňa by sa nebál ani človek! Čo si mám o sebe asi tak myslieť?! Som obyčajný bastard kvôli ktorému zomrela rodina! Mikael mal pravdu! Mala som umrieť ja!" Hope sa rozplakala ešte viac. "To nieje pravda. Si úžasné dievča. A nikdy si nemala zomrieť. Nemôžem za to že tvoj otec celých 1000 rokov nemal na práci nič lepšie ako si robiť nepriateľov." "Nieje to jeho chyba." Zafňukala Hope na jeho obranu.
***
Po pol hodine Hope zaspala. Teda Hayley si to aspoň myslela a opustila jej izbu. Hneď ako Hope počula že zišla po schodoch, vyskočila z postele. Rýchlo na seba nahádzala veci a sadla si na okennú parapetu. Už sa chystala skočiť keď spozornela. Na konári asi 2 metre od nej pristála obrovská vrana. Hope sa na ňu zadívala. Trochu naklonila hlavu. Vrana preletela k nej na okno. Hope sa trochu pousmiala cez slzy. "Damon?" Zašepkala do ticha. Nič. Hope zaskočila z okna. Ale nerozbehla sa. Počkala kým vrana zletí k nej dolu. A zletela, presne podľa jej očakávania. "Ideme na výlet?" Opýtala sa skôr sama pre seba. Musím vyzerať ako idiot že sa tu rozprávam sama so sebou. Pomyslela si, ale ďalej sa nad tým nepozastavovala. Vykročila ľudským tempom smerom k lesu.
***
Ako Hope čakala, vrana išla celú cestu s ňou. "Tati?" Zvolala do ticha. Behal jej mráz po chrbte z toho miesta. Vypadalo to tam tak opustene. "Tati, to som ja. Hope!" Zakričala hlasnejšie. Stále nič. "Hneváš sa za to čo sa stalo?" Opýtala sa s plačom. Stále žiadna odpoveď. Čo vlastne čakala? Že príde jej otec na jednorožcovi a za ním Damon, Kol a Rebekah? Všetko je stratené Hope. Nerob si veľké nádeje. Aj tvoj otec ťa nenávidí. Karhalo ju podvedomie. Keď v tom sa ozval šuchot spoza kríkov. "Je tam niekto?" Zakričala do prázdna. Z kríkov sa vynoril čierny vlk, jej otec. "Tati.." zašepkala so slzami v očiach.
.....
VOCÊ ESTÁ LENDO
Don't touch my family
FanficHope Mikaelson. Toto meno pozná snáď každá nadprirodzená bytosť. Našťastie obyčajný ľudia nemajú ani poňatie o koho ide a tak Hope môže žiť celkom kľudný život. Zatiaľ... Do jej 12 rokov je všetko v poriadku. Má úžasnú aj ked prehnane starostlivú ro...