Don't touch my family

11.časť

"Hope!" Hope sa prudko otočila. Uvidela že je v kostole. Všade jej rodina, na bojovnom poli. Snažili sa ju chrániť. Ale počkať! Strýko Kol je predsa mŕtvy! Je to len sen...

Hope prudko otvorila oči. Ešte nebol čas vstávať. Bola noc. Rozmýšľala nad jej rodinou. Chcela aby tu boli všetci pohromade. Ale jej prianie bolo nesplniteľné. Ako je možné že si jej teta vybrala byť človekom? Namiesto toho aby ju mohla spoznať? Nešlo jej to do hlavy. Prečo? Ako niekto môže byť dobrovoľne človek? Áno, zbaví sa problémov. To je pravda. V tom ju však prebral krik. "Zožen Evu! Teda Bekah! Vlastnoručne jej prebodnem srdce ak nebude spolupracovať. Teraz sa hodí každá pomoc." Zvreskol jej otec. Čože? Bekah? Ona spozná jej tetu? Veď to je splnení sen. Vyskočila z postele. Schmatla do ruky fotku. "Takže sa stretneme." Zašepkala a pozrela na Rebekah.

***

V škole Hope sedela vedla Britney. "Nezistili to vaši?" Spýtala sa jej. "Zistili. Ocko bol v pohode ale mama robila scény."  Prevrátila oči Hope. "A vaši?" Spýtala sa jej po chvíli. "Nie. A aj keby tak ich to určite nebude zaujímať." Pokrčila ramenami. Hope chcela byť slušná ale zvedavosť bola silnejšia ako slušné vychovanie. "Ako to?" "Rozvádzajú sa. Ja som im ukradnutá." Pozrela do zošita. "Aha. To som nevedela." "Nemohla si." Pokrčila znova ramenami a ďalej sa o tom nebavili.

Otvorili si učebnice. "Takže, dejiny New Orleans. Nebojte budeme brať len základy." Snažil sa ich suplujúci učiteľ upokojiť keď videl znudene pohľady. Hope svitlo. Čo ak budú brať niečo v čom bude zamotaná ich rodina? Ako to vysvetlí. Jej rodina tam bola už pred vyše 300 rokmi. Tým sa však nezaoberala a radšej čarbala do zošita znak ich rodiny. Bolo to veľké zdobené M. Pamatala si ako jej ocko rozprával že si ho Marcell privlastnil keď sa tu hral na kráľa, a mal vlastnú armádu upírov. Vedela že to bol úpadok mesta. Vlkolaci boli vyhnaní a ak boli čarodejnice prichytené pri praktikovaní mágie, verejne ich popravil. Našťastie sa Marcell z jeho sna spamätal keď ho jej ocko zhodil zo vzdušného zámku čo si tu budoval. Teraz mali čarodejnice a vlkolaci voľno. Samozrejme tu ale boli medze. Ak by sa pokúsili ublížiť niekomu koho mal pod ochrannými krídlami tak by sa mohol začať modliť. Pamätala si na incident z pred pár rokov. Keď ju chcela skupinka čarodejníc vydať Dahlii aby mali pokoj. Klaus ich do jednej vyvraždil. To bolo varovanie pre všetkých čo by sa o niečo podobné pokúsili. "Slečna Mikaelson. Nevyrušujem vás náhodou?" Hope odtrhla zrak od zošita. Nemala poňatie o čom učiteľ doteraz blábolil. "A... ja..." "Dávajte pozor." Znova sa otočil k tabuli a niečo ukazoval na mape.

~~~

"Aku ju mám asi tak nájsť? Môže byť kdekoľvek. Má čo chcela." Elijah sa snažil brániť svoju lenivosť. "Je mi to jedno. Nájdi ju a prived sem!" Klaus to zakončil a Elijahovi nezostalo nič iné ako pátrať po ich ľudskej sestre.

Prepáčte že tak neskoro ale boli sme na školskom výlete a tam nebol čas písať. Dúfam že ste na mňa zatiaľ nezabudli.