Don't touch my family

5.časť

Keď prišli domov Klaus sa pozrel na jeho dcéru. Schmatol ju a už ju drvil v objatí. "Ani nevieš ako som sa bál. Vieš čo všetko sa mohlo stať?!" "Prepáč." Povedala potichu Hope. "A prepáč aj za to že som sa prekecla o tom s tymi indiánmi." Pozrela do zeme. Klaus sa zasmial. "To je v pohode. Ja nemôžem za to že žijú v lese." Usmial sa na svoji dcéru. Naozaj si nevedel predstaviť že by o ňu prišiel. "Tak fajn. Ale mala by si si ísť urobiť úlohy. Zajtra to musíš urovnať s tvojou triednou." Objavil sa vo dverách Elijah. "Ale Elijah. Úlohy má za chvíľu a keď ma tá učiteľka naštve tak sa nedožije rána." Klaus nasadil svoj pravidelný výraz typu: Like a Boss. Hope sa musela zasmiať. Ak by naozaj jej triedna prišla o život, tak by jej ockovi decká vybozkávali nohy. Nikto ju nemal rád. Iba jedna riťolezka Veronica ale tá bola ešte neoblúbenejšia ako Hope. S Hope sa nikto nebavil ale Veronice sa aj posmievali.

Keď zazvonil budík Hope otvorila prudko oči. To zas bude deň. Bude sa zase musieť postaviť pred celú triedu a 'verejne sa ospravedlniť'. Toto na ich triednej nenášala najviac. Že ich nútila sa strapnovat pred triedou. Zišla dolu a na jej prekvapenie tam čakala mama aj ocko so strýko Elijahom. Prekvapene na nich pozrela no potom si vysadla na kuchynskú linku. Klaus po nej hodil sáčok s krvou. Hope ho za letu chytila a chcela sa napiť. Ale Hayley jej ho vytrhla z ruky. "Čo je?" Spýtala sa prekvapene a trochu aj podráždene Hope. Bola zvyknutá že si aspoň každé druhé ráno dá krv. Aj keď len z nemocnice. "Prečo jej to berieš?" Opýtal sa nechápavo Klaus. "Nedávaj jej to. Dokáže úplne v pohode žiť aj bez toho. Ako hibryd sa krvou živiť nemusí." "Ale tu nejde o to musí, nemusí. Ak jej to chutí.tak jej to neber." Zastal sa jej Klaus. "Nemala by to piť. Navykne si na to a..." "A čo? Stane sa z nej to čo zo mňa?" Klaus nadvihol obočie. "Áno." Odpovedala Hayley. "Mami, to je moja vec." Povedala Hope a načiahla sa po sáčok. Hayley ho však rýchlosťou svetla vrátila do chladničky. "Ale, Hayley to už preháňaš." Zamiešal sa do debaty Elijah. "Je to aj moja dcéra." "Ale aj moja. A teraz je u mňa takže môže robiť čo jej dovolím ja." Uškrnul sa Klaus a podal Hope vytúžený sáčok s krvou. Hayley už bola radšej ticho. Keď Hope dopila postavila sa na odchod. "Dnes ta odveziem ja." Usmiala sa na ňo Hayley. Klaus zostal dosť v šoku. Vždy ju predsa vozil on! Ale bol ticho a nechal Hayley si užívať pár rodičovských chvíľ. "Čo to malo ráno byť?" Spýtala sa v aute Hayley. "Čo by to bolo? Prišla si ma odviesť alebo mi zase nadávať?" Odvrkla jej Hope. "Nie, prepáč. Ale nevedela som že piješ krv." Po zvyšok cesty boli ticho. Keď Hope vystúpila zamavala mame a išla do triedy. Za to čo sa chystala urobiť ju asi vyhodia ale stojí to za to. Ešte pred začiatkom hodiny keď už tam boli všetci prišla triedna. "Tak Hope. Čo by si chcela povedať triede?" Spýtala sa triedna. "Prepáčte trieda, že ma naša učiteľka obvinila za niečo čo som nemohla urobiť." Pozrela sa na trieduto ktora sa váľala na zemi od smiechu. Potom pozrela na triednu. Bola červená ako paprika. Budú určite zase do školy volať rodičov ale stálo to za to.

Takže sa v prvom rade ospravedlňujem že som dala ďalšiu až tak neskoro. A tým čo čítajú Lásku Neoklameš sa ospravedlňujem že som sľúbila ďalšiu časť a nedala ju. Naozaj som toho mala dnes veľmi veľa a nestihla som. Dúfam že sa mi podarí aspoň zajtra.