Don't touch my family

17.časť

Hope nechápavo pozerala na Davinu. "Ako?" "Budeš ale musieť porušiť pár pravidiel." "Spravím čo povieš." Povedala Hope odhodlane. "Takže plán je nasledovný..."

~~~

"Potrebujem ta ako upírku! Inak by som ta sem netahal! Ona ta potrebuje! Hope!" Zvreskol Klaus po svojej sestre. "A čo ja? Vždy sa svet otočil len okolo teba, Nik! Chápem že je to tvoje dieťa ale aj tak..!" "Ak by si mala svoje decko, nechcela by si to odo mna? Pomoc! Od rodiny." Slovo rodina vyplul akoby to bola nadávka. "Ale čo moja rodina?!" Skríkla beznádejne Bekah. "Ja som tvoja rodina! Som tvoj brat! Ten ktorý.sa o teba vždy staral! Síce som bol možno tvrdý ale vždy som ta ochraňoval! Tak mi to raz vráť!" Zhúkol na Bekah a odišiel.

~~~

"Pochopila?" Opýtala sa znovu Davina. "Pôjdem domov, vezmem popol, vrátim sa, a oživíme strýka Kola. To by pochopil aj totálny tupec." Odfrkla Hope. "Fajn." Povedala Davina a odprevadila Hope. Potom sa sama vrátila na cintorín. "Budeme spolu." Zašepkala do prázdnoty.

~~~

Hope otvorila dvere. Po Klausovi ani stopy. To je dobre. Vybehla hore. Presne vedela kde si jej otec sklauduje takéto '...' veci. Vbehla do miestnosti a otvorila skrinku nad krbom. Presne uvidela tú nádobu. Tati, aké zranenie mozgu si v detstve utrpel? Keď si takéto morbídne veci odkladáš na miesta kde to každý nájde? Pomyslela si Hope. Ďalej však neriešila mozgové poškodenia jej otca a strčila si nádobu do tašky cez plece. Zbehla po schodoch. Tam ju však čakalo prekvapenie. "Mami?" "Ahoj" usmiala sa na nu Hayley. Nikto nevedel prečo práve teraz o tejto hodine prišla ale ani sa to nikto nepokúšal riešiť. "Kam ideš?" Opýtala sa prekvapene Hayley keď uvidela jej dcéru že sa o takej neskorej hodine chystá von. "Mám dohodnuté stretnutie s Davinou." Povedala stručne a zmizla.

Naozaj je to všetko. Nabudúce bude asi oživenie. Este presne neviem ale dúfam že sa páči a užili. Ste si prvý deň prázdnin ktoré dnes začali.
Ps: práve teraz mám už 3 minúty narodeniny :D