Don't touch my family

15.časť

"Elijah?" Pozrela Bekah na jej brata. Ten sa zhrozil keď ju uvidel. Bola to už žena v strednom veku. "Kde máš tú tvoju vytúženú rodinu?" Opýtal sa jej sucho. Síce mal Rebekah rád ale túto poznámku si neodpustil. Musí tráviť menej času s Nikom. "To si si neodpustil?" "Nie." "Prečo si prišiel?" "Potrebujeme ta." "Elijah ja sa tohot života nevzdám..." "Ide Hope o život!" Pri jej mene Rebekah srdce vynechalo jeden úder. Takže tá príšerka to predsa len prežila. "To ju jej otecko už nedokáže ochrániť sám?" Spýtala sa Elijaha povýšenecky. "Rebekah vieš že mám od neho nakázané priviesť ta za každých podmienok." "A ty ho budeš počúvať?" "Mne na Hope záleží. Ja som od svojej rodiny neutiekol!" "Ani ja som neutiekla! Len som si zvolila lepšiu cestu!" "Naozaj? Máš ten pocit že je lepšie keď tá malá drží každý večer starú fotku a vypytuje sa kde je teta Rebekah?!" Bekah to nevydržala a z očí jej vytiekli prvé slzy. "A my jej ani nevieme odpovedať, lebo zatiaľ čo my sa tam snažíme ju ochraňovať tak ty sa tu flákaš!" Elijah už dávno nebol takto rozčúlený. "Takže ak nechceš aby si Nik pre teba prišiel osobne, vypadni z tohto domu a už aj si sadni do toho taxi!" Elijah ukázal na dvere. "Neprinútiš ma za žiadnu cenu!" "To si len myslíš..." pribehol k nej a pozrel sa jej do očí. "Pôjdeš a nebudeš so mnou o tom ďalej debatovať." Rebekah nastúpila do auta.

~~~~

"Čo so mnou bude?" Opýtala sa opatrne Bekah v lietadle. "Nik má dole tvoje telo. Takže hádaj." "Zabijete ma? Zabijete ma, a zase budem pôvodná upírka a môžem ísť vieš kam!"

*****

"Hope prosím otvor mi! Už si tam vyše dve hodiny!" Kričal Klaus a mal o svoju dcéru strach. Nič sa neozvalo. Potom sa započúval. Nikto tam nieje. Ona utiekla! Klaus nečakal už ani sekundu a vybehol z domu. New Orleans bolo obrovské a nemal ani tušenie kde by mohla byť. Najprv však išiel do parku. Tam to mala najradšej. "Hope! Prosím vylez!" kričal ale bezvýsledne. No nie tak celkom pretože uvidel Caroline. Bol na ňu síce naštvaný ale predsa ju mal rád. Prišiel ku nej ale nevedel čo má povedať. "Niekedy si strašný idiot!" Povedala Caroline a v tom mu dala pusu. Zostal tak prekvapený že si ani nevšimol ako na neho čumí Hope. "Mhm?" Pozrela na nich a ozvala sa aby vedeli že to všetko vydela. "Hope!" Klaus ju rýchlo schmatol a drtil ju akoby išlo o život. "Nemôžeš utekať. Vieš že sa tu potuluje Mikael." "Tati... prosím. Nemozem dýchať." Klaus ju konečne pustil a ona sa mohla nadýchnuť. "Prepáč." Ozvalo sa zo strany Caroline. Obaja na ňu pozreli. "Prepáč Hope že som tak vyletela a povedala veci ktoré som nemala." Hope si ju skúmavo premerala. Netušila či jej to má alebo nemá odpustiť. Nakoniec si však povedala že ďalšieho nepriateľa do zbierky netreba. "Mier." Povedala nakoniec a Car s Klausom sa na ňu usmiali. 

Po veľmi dlhej dobe som sa odhodlala si privstať a dať ďalšiu takže si to vážte lebo ja vstavanie priam neznášam! :D