Don't touch my family

82.časť

Hope
"Tati.. Nechcela som ti ublížiť.. Naozaj.." prehovorila som potichu. Stále sa ku mne nebezpečne približoval. Popravde som sa skutočne bála ale ak sa mi aj čokoľvek stane, zaslúžila som si to. "Tati.. Viem že sa možno hneváš ale musíš vedieť že ja som ti ublížiť nechcela.." tentokrát som sa skutočne rozplakala. Zaslúžim si to! Aj keby ma roztrhal na kusy tak si to zaslúžim!
Vrčanie ustalo a už na mňa nepozeral tak nebezpečným výrazom. V tej chvíľi som už nevydržala viac stáť na nohách a spadla som na kolená. "Je to moja vina! Nikto si to nezaslúžil..! Kol a Rebekah sú kvôli mne mŕtvi! Damon je mŕtvy! Ty si vlk! Za to všetko môžem ja! Nikto iný! Iba ja..! Tati, chcem ísť domov! Prosím.. Vezmi ma domov.. Povedz mi že to bol iba hlúpy sen..! No tak.." pri posledných slovách sa mi zlomil hlas. Celá moja rodina trpí len kvôli mne! Tak moc ma milovali až za to museli zaplatiť vlastnými životmi! Ja si nezaslúžim žiť! Nikdy som sa nemala narodiť..
"Prosím..! Nech to prestane..! Ja už nechcem cítiť tú bolesť.. Tú ktorú som spôsobila!.. Chcem len ísť domov.." oprela som sa o strom a pritiahla si kolená k brade. Schovala som si tvár pred okolitým svetom.
Takto som tam bola celú noc. Ocko sa ma snažil utešiť ale toto by nezvládol ani on s jeho slovami. Nie to bez nich. A bez jeho objatí.. Už nikdy nič také nepocítim.
V tejto chvíli som myslela že už mi nikdy nebude dopriata radosť. Už nikdy viac sa neusmejem. Nebudem mať dôvod.. Všetko na čom mi záležalo je preč.
"Ako som ju mohla nechať vyhrať?" povedala som s plačom. Akoby mi ocko vedel odpovedať. "Mala som sa viac snažiť.. Nikdy som nemala dovoliť aby ste za to všetci zaplatili.. Nikto z vás si to nezaslúžil.. Ja som mala zomrieť.." vravela som stále dookola. Na nič iné ako toto som sa nezmohla. Iba slzy.. Výčitky.. Búchanie päsťou do zeme.. Na žiadne iné činy som nemala silu.
Vo výčitkách svedomia som tu strávila tiež celé doobedie a nikdy by som sa odtiaľto nezdvyhla pokiaľ by som od únavy nezaspala.
Keď som sa zobudila, bola som už vo svojej posteli. Sedela pri mne mama a Elijah.
Chvíľu trvalo než si všimli že som už hore.
"Mami.. Ako..? Ako som sa sem dostala..?" vyslovila som otázku na ktorú som však poznala odpoveď. "Našli sme ťa." povedal potichu Elijah. Očividne v lese videl ocka. Napovedal o tom jeho zničený pohľad. On ako jediný zo svojich súrodencov to totiž prežil vo zdravý.. Teda aspoň fyzickom.
"Hope.." začala mama. "Čo chceš povedať mami? Že som nezodpovedná? Že tam nemám chodiť? Je to môj otec! Budem tam chodiť aj keby ste mi zamrežovali okno..! A zistím ako ho priviesť späť do normálu." vyletela som na ňu. Viem že to bolo neoprávnené, ale tušila som čo chce povedať. "Hope.. Musíš sa ukľudniť." povedal s kľudom Elijah. Postavila som sa z postele a chcela som odísť z izby. Ale chytil ma za rameno. "Pusti ma Elijah." povedala som rázne.
V tej chvíľi som zacítila menšie chvenie. "Hope.." prehovorila mama. Chvenie zintenzívnelo. Celá izba sa triasla. Veci padali z políc a luster sa otriasal. Bola som ako v trenze. Nevedela som to zastaviť.
Moja bolesť sa predierala napovrch mágiou. Pokiaľ to bude takto pokračovať, tak zničím celé New Orleans.. Ale nevedela som to ovládať.
"Hope! Kontroluj sa!" z tranzu ma prebral až Elijahov krik. Všetko ustalo. Po mojom zemetrasení ani stopy.
"Prepáčte.." zašepkala som a zmizla.

Teraz asi očakávate siahodlhý monológ v ktorom rozpíšem že sa môj život skomplikoval, presťahovali sme sa na Severný pól a nemáme tu internet, adoptovala som 20 tučniakov, atď..
Ale nestalo sa tak. Poviem to otvorene, nechcelo sa mi. Nemala som na túto story náladu a myslela som že ju už naozaj nikdy nedokončím.
Ale po odstupe času som začala prichádzať na to že nezáleží na tom aká príšerná je, ale čo pre mňa v danom období znamenala. Bol to prelom v mojej tvorbe kedy som si na svojom písaní konečne začala dávať záležať.
A preto si zaslúži koniec. Nečakám že to bude niekto čítať, votovať alebo komentovať. Len chcem aby keď ju raz rozklikne nejaký fanúšik TO a chytí ho to ako kedysi vás, aby mal uspokojivý koniec.
Pokiaľ sa však niekto rozhodne ohodnotiť moju lenivosť, budem rada.
Mám vás rada..❤