Klaus prišiel domov celý ztrhaný. V závese za ním sa ťahal doškriabaný Marcell. "Hope!" Skríkol Klaus. Nikde nič. "Hope!!" Zvreskol ešte raz. Nikde nič. Do dvoch minút obehal dom. Nikde nikto. "Do riti! Kde môže byť?!" Zvreskol Klaus a šlahol vázu o zem."Hayley!" Sykol a rozbehol sa do zátoky. Za pár minút už tam bol. Uvidel Hayley aj jeho dcéru. "Prečo si mi nedala vedieť že si ju vzala so sebou?! Mohol som umrieť od strachu." Povedal jej vyčítavo. "Ale veď vieš že ju brávam niekedy so sebou." Odpovedala mu Hayley pokojne. "Už si ju nebrala vyše roka." Chcel dokončiť ale prišla k nemu Hope. "Oci, vrátil si sa! Si v poriadku?" Objala ho. "Samozrejme. Nenechal by som ta tu." Tiež ju objal. Ak by iskry z Hayleyiních očí mohli zabíjať tak by bolo po Klausovi. Tak moc jej vadilo že on si k nej vytvoril taký vzťah aký s ňou ona mať nebude. "Klaus môžem na chvíľku?" Spýtala sa ho Hayley. Klaus prikývol. Vzdialili sa od Hope a všetkých ostatných. "Klaus premýšľala som. Mala by som si s Hope vytvoriť lepší vzťah. Čo keby prišla aspoň na niekoľko mesiacov či aspoň týždňov sem? Nie na trvalo. Ale aspoň na nejaký čas." "Ani nápad! Hayley, než si si vzala Jacksona tak som ti dal na výber. Ak si ho vezmeš odídeš. Ak nie môžeš zostať s Hope." "Prečo si mi dal na výber?! Svet sa netočí len okolo jedného sebca menom Klaus! Som jej matka!..." "A ja jej otec!" "A ty, jej 'otec' jej hovoríš také kraviny! Trebárs dnes sa prekecla o tých indiánoch čo chodia nahý. Čo to malo znamenať?!" Klaus sa začal smiať. "Nieje to vtipné že jej o nás takto rozprávaš." "Nikdy ju to tu nebavilo. Ani tvojho 'manžela' nikdy nemala v láske." Klaus si tú poznámku odpustiť ani nemohol. "Ale to preto lebo si jej to všetko nakecal! že aj ty si vlastne vlkodlak. (Naozaj ma nezabite ak som to napisala zle) Takže načo jej tie hlúposti rozprávaš?" "Ty ale nezabúdaj že som hibryd. A bodka! Hope zostane so mnou." Klaus sa zdvihol na odchod ale spozoroval Hope ako sa baví s nejakou malou vlkolačicou. "Nech ta to ani nenapade!" Zahriakla ho Hayley.
"Takže chodíš do školy?" Spýtala sa Lucy. "Hej, ale je to tam otrasné. Najradšej by som zostala doma. Aby ma učil ocko, Elijah a Marcell." "Ja by som do školy chodila rada." Usmiala sa Lucy. Závidela ostatným deťom. V zátoke sa učili doma. "V klude by som sa s tebou vymenila." Povedali obe naraz. Zasmiali sa. "Na to že si zo zátoky tak si v pohode." Usmiala sa Hope. "No a ty na to že si z mesta tak si tiež v pohode." Usmiala sa Lucy.
Ale Hope videla prichádzať svojho ocka a tak sa zdvihla na odchod. "Tak ja pôjdem." Usmiala sa na Lucy. "Prídeš ešte niekedy?" Spýtala sa Lucy. "Asi hej." Odpovedala Hope a už sa rozbehla za ockom.
"Pôjdeme Hope." Usmial sa na ňu. "Môžem ešte niečo?" Spýtala sa Hayley. Klaus prevrátil oči ale bol ticho. Hayley odviedla Hope ďalej. "Hope. Chcela som že... ak by si niekedy chcela prísť. Tak... som tu pre teba. Chcem aby si to vedela." Usmiala sa na ňu a dala jej pusu na čelo. "Mám ta rada mami." Usmiala sa Hope.
Takže tu je ďalšia časť. :)
YOU ARE READING
Don't touch my family
FanfictionHope Mikaelson. Toto meno pozná snáď každá nadprirodzená bytosť. Našťastie obyčajný ľudia nemajú ani poňatie o koho ide a tak Hope môže žiť celkom kľudný život. Zatiaľ... Do jej 12 rokov je všetko v poriadku. Má úžasnú aj ked prehnane starostlivú ro...