Don't touch my family

60.časť

Hope zapálila šalviu a Damon si chcel sadnúť k nej na posteľ. "Kľudne si sadni. Niekde by tu mala byť ešte posteľ." Prehovorila keď uvidela ako hľadá miesto pod bordelom ktorý tam za pár minút urobila. Nakoniec našiel centimeter a sadol si. "Môžeš hovoriť, šalvia horí takže ta nebudú počuť." Povedala. "Asi pôjdem nájsť nejaké ubytovanie keďže tu asi pobudnem." Prehovoril po chvíli. "Je tu veľa izieb. A keby sa bojíš, môžeš si predsa ľahnúť ku mne." Použila jeho vlastnú taktiku proti nemu. "Keď tú posteľ nájdeš." Začali sa obaja smiať. "Pôjdem loviť. Dlho som nejedol." Povedal po chvíli. "Ok." Odpovedala lahostajne Hope a Damon skočil z jej okna. Až po chvíli si to uvedomila. Sú v New Orleans! Marcellovi upíri! Nevedia kto to je! Spacifikujú ho! "Nie!" Skríkla ale Damon už bol dávno preč. Hope to skočila za ním. Nevedela kade išiel takže musela hádať. Rozbehla sa kam ju viedli oči.

Damon išiel mestom. Ešte bola noc takže si ľahšie našiel obeť. Uvidel dievča ako ide tmavou uličkou. Prišiel ku nej a zozadu jej zlomil väzy. Keď mu padla v rukách začal piť krv z jej krku. Uvidel však že niekto ide. "Hrdina?" Začal sa smiať. Smiech ho však razom prešiel keď ho 'hrdina' odhodil o stenu tmavej uličky. Vtedy zistil že to je upír. Ale pomerne mladý. Pre Damona to preto nebol problém a ľahko ho premohol. Upír skončil na zemi a vedľa neho srdce. "Nevyťahuj sa nad starších." Odfrkol Damon celý od krvi. To čo sa však stalo nečakal. Odniekiaľ sa vynorili ďalší upíri. "Takže tu máš kamarátov? To si povedať zabudol." Povzdychol naštvane. "Na neho." Zavelil upír zo zadu. Odvtedy si Damon nič nepamätal.

Hope sa preháňala mestom. Musela Damona nájsť skôr ako Marcell. Zrazu počula výkriky. Nie! Vedela komu patria. Rozbehla sa tým smerom.

"Takže ty si myslíš že tu mojich upírov budeš vraždiť len tak?" Opýtal sa nahnevane Marcell. "Si tu nový však?" Damon mu stále neodpovedal. Železník mu dával dosť zabrať. "Takže odpovedať nebudeš? Fajn." Schmatol palicu a vrazil ju do Damona. "Strč si ju do riti!" Sykol po ňom naštvane Damon. Dúfal však že príde Hope a nejako ho odtiaľ dostane. "Som zvedavý či ti to bude také vtipné aj po pár hodinách v železníku." Marcell si už zvykol že mesto od Klausovej smrti znova prevzal on. A v 'jeho' meste platili prísne pravidlá. Dvere sa však odrazu rozleteli. Všetky okná v momente praskli. "Dotkni sa ho Marcell a zabijem ťa!!" Počul ako na neho niekto zvreskol. Ten hlas poznal ale nemohol uveriť že je naozaj tu. "Hope?!" Opýtal sa nechápavo. "No Klaus nie som, aj keď si ma s ním ľudia pletú!" Ešte stále naštvane prehovorila. Prišla k Marcellovi a vrazila mu jednu. Letel k zemi ako hnilá hruška. Začala Damona rozvezovať zo železníku. "Porušil pravidlá v mojom meste!" Chcel sa ohradiť Marcell. "Za prvé aj keby vyvraždí polovicu tej tvojej úbohej armády, tak sa ho ani nedotkneš! A za druhé! Toto mesto patrí môjmu otcovi! A keďže ten je momentálne.. neprítomný, tak patrí mne! Ja som jeho dcéra! A keď som tu nebola tak stále nespadalo do tvojich rúk! Potom ho mala na starosti moja rodina! A do tejto kategórie až tak nezapadáš. Takže na tvojom mieste držím hubu!" Povedala naštvane. Keď Damona rozviazala schmatla kúsok skla a rozrezala si žili. Dala svoju krv Damonovi. Jeho rany sa hneď začali hojiť. Marcell našťastie pre neho stratil reč. Ak by totiž prehovoril tak by to nemusel prežiť. Hope s Damonom sa pobrali naspäť 'domov'. Damon už normálne po svojich. Aj cez to že ešte pred pár minútami to pre neho nevypadalo najružovejšie...

V noci som sa zobudila totalne urevaná.
Neviem či to spôsobila skutočnosť že som zaspala so sluchatkami v ktorých hrala smutná hudba a písaní novej časti ktorá bola tiez smutná.. alebo tým že som proste retard :| :D ale viem že ten sen bol s tým že ja som bola Hope a niečo sa Klausovi stalo... (ja viem že si teraz poviete buď že si to vymýšľam alebo že som zhulená)ale naozaj je to pravda XD (nemám dôvod klamať) bolo to uplne živé :DDD áno, nie som normálna :D a tak vám sem dám novú časť hneď ráno, ak by to náhodou bolo znamenie alebo čo XDDD