Don't touch my family

79.časť

Hope pribehla ku kostolu. Teraz alebo nikdy! Vrútila sa dnu a tam uvidela Dahliu a pohľady jej rodiny. "Takže si predsa prišla." Povedala Dahlia. "Ale určite nie vydať sa ti bez boja." Odfrkla Hope. "Hope čo tu robíš?!" Sykol naštvane Klaus. "Prišla som aby som to ukončila." "Nie tak zhurta dievčatko. Niesi jediná kto si priviedol pomoc." Všetci zostali zarazený. "Mikael." Zavolala Dahlia toho koho meno by nikto nečakal. Z tmavého rohu vyšiel Mikael v celej svojej kráse. V Klausovi to vrelo. "Akoto že vždy keď ho zabijem povstane?" Opýtal sa nechápavo. "Sľúbila som mu niečo. Ak mi pomôže, môže ťa zabiť." Mikael sa uškrnul na Klausa. "Tak to ťažko! Mojej rodiny sa dotkneš tak cez moju mŕtvolu!" Postavila sa pred nich Hope. "Čo to robíš?" Stiahol ju Klaus k sebe. "To čo som mala urobiť už dávno!" Dostal odpoveď. Ale nie od Hope, od Dahlii. Tá napriahla ruky a všetci sa chytili za hlavu. Hope im nemohla ani pomôcť pretože o tú sa v tom momente postaral Mikael. "Myslela si si že si silnejšia?" Zasmial sa arogantne Hope do tváre keď ju pritlačil ku stene a začal škrtiť. "Povedal ti niekto že prskáš keď hovoríš?" Naklonila hlavu a jedným pohybom sa vyslobodila z jeho zovretia a prehodila ho cez miestnosť. "To bolo dobré. Nie však dostatočne!" Zavrčal naštvane a zdvihol sa skôr ako stihla zareagovať. Klaus a ostatný jej chceli pomôcť ale Dahlia bola moc silná na to aby ktokoľvek z nich bol schopný jej odporovať natoľko aby bojoval.
Hope sa v hlave zrodil plán. Schmatla Mikaela a upírskou rýchlosťou sa premiestnila k nim domov. Tam ním rýchlo tresla o protilahlú stenu. Než sa stihol zdvihnúť rozbehla sa do pracovne po kôl z bieleho dubu. Len dúfala že je stále na tom istom mieste. Heureka! Pomyslela si víťazoslávne. Nanešťastie ho nestihla vybrať a Mikael ju odhodil. Keď uvidel prečo prišla zlomyselne sa uškrnul. (Všetci si snáď dokážete živo vybaviť jeho slizký úškrn keď by mal v pláne zabiť Klausove dieťa.. -,-)  Hope sa vzchopila a postavila na nohy. Takto predsa neprehrá! A určite ju na kolená nedostane nejaký dedo z domova pre seniorov! "Na viac nemáš dedulo?" Zasmiala sa a skočila po ňom. Keď ležal na zemi Hope sa postavila a zhodila na neho knižnicu. "Sorry Elijah." Zašepkala potichu. Vytiahla rýchlo kôl a keď Mikael odhodil zo seba skriňu mala v pláne ho zabodnúť. A tak by to išlo podľa jej plánu pokiaľ by skriňa neodletela na ňu. Zhodilo ju to k zemi. Moment prekvapenia je v.. preč. (V tejto knihe nechcem nadávať.)
Skriňu niekto zdvihol. "Toto ti nevyšlo zlatko." Slizko sa usmial a odhodil Hope na druhú stranu miestnosti. Tá padla popri stene. Mala rozrazenú hlavu z ktorej jej stekal pramienok krvi. Chcela sa postaviť ale všetko sa hojilo až moc pomaly a zrak sa jej rozmzával. "Tak isto ako tvoj bastardský, zmutovaný otec skončíš aj ty! Budeš mi pozerať do očí keď budeš zomierať! Ale neboj, hneď po tebe pôjde aj on takže mu môžem niečo odkázať ak chceš." Namieril kôl z bieleho dubu na miesto kde jej bilo srdce. Hope sa vtedy rozbúchalo ešte silnejšie. Nieje pripravená zomrieť! Je tu predsa ešte toľko dôvodov prečo žiť! Jej rodina, Damon a musí poraziť Dahliu! Počkať... "Dahlia ťa zabije ak ma zabiješ! Chce ma živú!" Zasyčala. Tak zúfalo si priala aby jej to nahnalo dosť času na zahojenie. Nech môže aspoň ďalej bojovať! Neumrie predsa tak že bude iba nečinne ležať na zemi!  "Dahlia ma nikdy nezaujímala! Nech ma aj zabije, hlavné je že na svete bude o jedného bastarda menej!" Cítila ako sa jej o srdce oškrel kôl. V tej chvíli sa vydral na povrch úplne všetko adrenalín! Hope vyskočila na nohy a odhodila Mikaela. Ale nie silou, mágiou. Úplne zabudla na to že aj tá by jej v tejto chvíli mohla pomôcť. "Len tak ďalej zlatko, možno budeš aj hodná so mnou bojovať." Zasmial sa arogantne. "Nieje to skôr naopak?" Celkom ju bavilo Mikaela provokovať. Plne si uvedomovala aké následky to môže mať, ale nedalo jej to. Mikael sa zdvihol a znova Hope odhodil. Tá už strácala silu na boj. Ked sa postavila pocítila päsť v jej tvári. Zletela k zemi. "Zbohom bastard!" Zavrčal a jej srdcom prešiel kôl. Hope sa na tvári objavil nechapavý výraz keď uvidela ako jej z hrudníku trčí kôl. Hneď na to prestávala mať silu stáť na nohách. Kolená sa jej podlomili a ona spadla na zem. Hope cítila že toto je jej koniec. Chcela bojovať ďalej ale nešlo to. Zlyhával jej dych a pomaly strácala vedomie.