"To nebolo vtipné.." zasmial sa jeden chalan.
"Naozaj.. nikto nemá tušenie ako sa sem dostal.. ale vraj je niekde v dolnej časti školy." Povedala zadýchane.
Vtedy sa to zvrtlo veľmi rýchlo.. ani nie do 5 minút sme už všetci stáli vonku pred školou na parkovisku.
Učitelia volali na nás aby sme sa upokojili a že už volali tých "expertov na divé zvieratá". Vtedy sa zo školy ozvalo vlčie zavytie ktoré nikto iný okrem mňa a Britney nemohol počuť. Bolo tiché na to aby ho zachytilo ľudské ucho ale hlasné na to aby sme ho zachytili my. Hneď ako som to započula som vedela čo sa deje.. otec je v škole!
Odtiahla som Britney bokom.
"Nemôžu dojsť tí odchytávači..!" Povedala som rozhodne. Nevedela som ako to povedať. Bolo to predsa šialené..
"Prečo? Je to tvoj vlčí milenec?" Zasmiala sa.
"Skoro.. je to môj otec." Zašepkala som. "Musím zavolať mame a Elijahovi.. musíme niečo urobiť!" Do očí sa mi tlačili slzy. Pokiaľ mu niekto ublíži..
V tom sa z budovy ozval mužský rev. Otcov! Srdce mi išlo vyletieť z hrude.
V momente som držala mobil v ruke a vytáčala Elijahove číslo.
Po dlhom tichu sa ozval jeho hlas. Všetci naokolo nás niečo vraveli a šepkali ale ja som ich v tej chvíli nevnímala. Počula som len buchot môjho splašeného srdca.
"Elijah! Nemám tušenie ako ale otec sa nejako dostal do školy! Najprv ako vlk ale teraz som počula jeho krik! Musíte prísť Elijah! Zavolali odchytávačov.. Elijah!" Bola som beznádejná.. netušila som čo zo seba dostať.. srdce som mala až v krku a z očí mi tiekli slzy.
"Hneď sme tam.. neboj Hope, dobre to dopadne." Ubezpečil ma a zložil.
Vtedy som dostala šialený nápad..
"Britney. Sme kamarátky, že?" Opýtala som sa. Prikývla.
"Predstieraj že si odpadla aby som sa tam mohla prekĺznuť.." povedala som prosebne. Len znova prikývla a zviezla sa k zemi. Pár deciek si to všimlo a všetci učitelia sa zbehli ku nám. Nenápadne som sa teda vzdialila a keď som si bola istá že ma nikto nepozoruje, rozbehla som sa smeromku zadnému vchodu do školy.
Dvere neboli zamknuté a tak som sa tam ľahko dostala.
"Tati.." zašepkala som potichu. Nič sa neozývalo. Stále som počula iba moje splašené srdce. Chcela som som sa ukľudniť ale to jednoducho nešlo!
"Tati.. prosím.. pokiaľ si tu, ozvi sa. Musíme vypadnúť!" Povedala som hlasnejšie.
Pomaly som prechádzala chodbami v podzemí našej školy. Boli tam šatne na telocvik a sprchy. A potom sklady. V tom som uvidela v jednom sklade vylomené dvere. Boli na kusy. Bol tu otec.. určite. Vtedy som započula plytké nádychy.
Pokračovala som za zdrojom. Až som ho uvidela.. bol v rohu toho skladu. Ležal na zemi a na prvý pohľad vypadal ako mŕtvy. Na sebe mal potrhané oblečenie, ale bol to on..
"Tati..!" Chcela som zvýsknuť ale ovládla som sa. Pootvoril oči.
"Hope.." zachrypel. Neudržala som sa a objala ho. Vtedy mi zavybroval mobil. Rýchlo som sa pozrela. Prišla mi soráva od Britney. Už sú tu
Stálo tam.
"Musíme ísť tati.." zašepkala som a pokúsila sa mu pomôcť vstať. Ale vypadal podviživený a na odpadnutie. Mal kruhy pod očami a viaceré rany z ktorých tiekla krv. "No tak.." zašepkala som. No vtedy som započula že sa otvorili dvere. Sú tu.. a bude otázkou pár minút kedy nájdu vylomené dvere a mňa s otcom ktorý sa kažďú chvíľu môže zmeniť na vlka..Prepáčte že pridávam až tak neskoro ale nevedela som sa k tomu dokopať. Viem že je krátka ale ďaľšia bude dlhšia. :)
YOU ARE READING
Don't touch my family
FanfictionHope Mikaelson. Toto meno pozná snáď každá nadprirodzená bytosť. Našťastie obyčajný ľudia nemajú ani poňatie o koho ide a tak Hope môže žiť celkom kľudný život. Zatiaľ... Do jej 12 rokov je všetko v poriadku. Má úžasnú aj ked prehnane starostlivú ro...