Don't touch my family

67.časť

Keď som sa prebudila ocitla som sa tam kde minule. Ani sekundu som neváhala a vyhladala ocka. Pribehla som k nemu a znova pretrhla reťaze bez mihnutia oka. "Nemala si sa vrátiť." Povedal potichu keď sa prebral. "A to som ťa tu mala akože nechať? Ťažko." Nahnevane som sa zasmiala. Už som bola na Esther tak naštvaná že ak ju uvidím tak jej rovno asi urvem hlavu.
Ako naschvál sa vo dverách rovno objavila menovaná. "Ty si nedáš pokoj!" Sykla na mňa. Ja som nemala ani čas ocka vyliečiť a rovno som sa na ňu vrhla. Skočila som po nej a zhodila ju na zem. V pozadí som počula že ocko padol na zem. Ale to je najmenší problém.
Rýchlo som z tašky vytiahla kôl a chcela ho do nej zabodnúť. Nevedela som či to bude fungovať ale za pokus nič nedám.
Nanešťastie som nebola dosť rýchla a Esther ma stihla odhodiť na druhú stranu. "Hope!" Počula som ockov výkrik. Chytila som sa za hlavu. Mala som ju rozbitú. Ale prečo sa nehojí? Nebola som zvyknutá na bolesť. Ocko sa postavil a vyštartoval po Esther. Bolo mu to však tiež na nič platné pretože ho jednoducho odhodila.
"Dve najväčšie Mikaelsonovské monštrá. Aké dojemné." Zašklebila sa tak že mi z nej bolo zle. "Keby si radšej držala hubu!" Zasyčala som po nej. "Zlatko, takto sa so mnou baviť rozhodne nebudeš.." ďalej som vypla zvuk a zamerala sa na vec zhruba desať metrov odo mňa. Kôl! Toto je jedina možnosť! Kúzlom som ho mihnutím oka posunula rovno mne do ruky. Tentokrát som neváhala a v momente ho bodla Esther rovno do srdca. Tá sa o pár sekúnd rozletela na milión.. čo to má byť?! Moli? To si robí srandu. Priskočila som k ockovi a dala mu svoju krv. "Pôjdeme domov." Zašepkala som a objala ho. "Hope.." tiež zašepkal a tuho ma objal. V tom som niečo spozorovala. Kusy tejto miestnosti sa začali rozpadať.
Všetko sa začalo točiť. "Tati..!" Nevedela som čo ďalej. Vytiahla som zdrap z tašky a začala na ňom hľadať kúzlo. Keď som ho našla stáli sme už len na troch metroch štvorcových a všetko sa zbesilo točilo.
Pozrela som na ocka ktorý mal v očiach strach. "Neboj, dostanem nás odtiaľto." Povedala som rozhodne. Začala som hovoriť kúzlo ale nič sa nedialo. Tak som pokračovala. Opakovala som to až som cítila že sa niečo deje. Zavrela som tuho oči a stále neprestávala. Aj keď to bolelo.. Keď som ich otvorila videla som len jasné svetlo blížiace sa k nám...

Po dlhej dobe časť ktorú som napísala a hneď vám ju uverejnila :D