Zobudil ma môj močový mechúr. Včera sme šli späť dosť neskoro, teda bolo to vlastne už dnes. Preto ma prekvapilo, že je deväť a ja som už hore. Prispatým krokom som sa vybrala tam, kam aj králi chodia pešo. Pri návšteve kúpeľne som si rovno umyla zuby a tvár. Bola som rozhodnutá, že už spať nebudem.
Vrátila som sa do izby, aby som si obula papuče. Je leto a ja nosím zimné papuče. Áno, je to tak, ale mám celý život problém s udržaním si rovnakej teploty na celom tele. Tak som teda strčila svoje ľadové nohy do vyhriatej umelej kožušinky a odšuchtala sa preč.
Jungkook ešte spal a nechcela som ho budiť. Vtisla som mu na líce jemnučký božtek, aby som ho nezobudila. Aj tak sa prebral. Oči mal ešte zavreté, ale našpúlil pery, aby dostal ďalší bozk. „Koľko je hodín," spýtal sa neskutočne sexi rozospatým hlasom. V kombinácii s jeho detskou tváričkou to pôsobilo komicky. Usmiala som sa pre seba: „Niečo po deviatej. Kľudne spi." Ďalší bozk, po ktorom sa Kookie uložil naspäť pod perinu. „Daj mi ešte pol hodinku, potom za tebou prídem," zamrmlal do vankúša, keď som zatvárala dvere.
Na chodbe bolo hrobové ticho. Nepočítala som s tým, že by niekto bol hore. Je víkend, deväť ráno. Tieto údaje priam prikazovali, aby sme všetci spali.
Z dola som začula zvuk kávovaru, preto som sa poponáhľala. Chcela som si vypiť teplú kávičku, pred tým, ako dotyčné ranné vtáča kávovar vypne.
Potešila som sa, keď som našla pri kuchynskej linke stáť Namjoona. „Dobré ráno," povedala som tichším hlasom. RM sa otočil s úsmevom na tvári, pri ktorom sa mu na lícach vytvorili rozkošné jamky. „Dobré, Soo AH."
Pri kávičke sme sa obaja najedli a ja som začala pripravovať raňajky pre spachtošov. Popri tom sme sa rozprávali. Vyberali sme aktivity na dnešné do- aj popoludnie. Zhodli sme sa, že doobeda bude pláž lepší výber. Je pekne a môžeme si spraviť krásne fotky. Poobede sa pôjdeme prejsť do mesta, keďže obyvatelia aj turisti si budú užívať koniec leta pri mori. Nebudeme musieť chodiť v rúškach ani zamaskovaní od hlavy po päty.
„Mimochodom, prečo neprišla aj Hannah?" Vybalil na mňa rovno z prvej, keď som kládla na stôl kimchi. Šokovane som na neho pozrela a on sčervenel ako rak. Ajaj, ten je v tom.
„Páči sa ti?," spýtala som sa miesto odpovede. Namjoon si postrapatil vlasy a na tvári mal svoj typický zahanbený výraz. Preto som ho posmelila, nemá sa predsa začo hanbiť.
„Mne to môžeš povedať. Navyše, možno by som vás s Hannah mohla zoznámiť, oficiálne, keď sa vrátiš." Možno to nebol zrovna plán, ale po vyslovení, to vôbec neznelo, ako zlý nápad.
Videla som, že Joon sa trochu uvoľnil, ale stále váhal. Nechala som ho teda, nech si odpoveď premyslí a šla som po ďalšie chody k raňajkám.
„Je milá a celkom pekná a..." Chcel pokračovať no prerušil ho Jimin. Rozospatý sa tackal k nám. „A je hlavne celkom vydatá. Má dieťa a nemyslím, že po tvojom kvetinovom výstupe máš ešte šancu." Ten je teda pekne mrzutý. Keď prišiel ku mne a pretieral si unavené oči, strčila som mu lakťom do rebier. Okamžite zareagoval.
„Čo je?! Som iba pravdu povedal." Rozhodil rukami a pozrel sa na mňa ukrivdene.
„To áno, ale nemusel si byť taký protivný. Ani tebe by sa to nepáčilo." Vysvetľovala som mu, ako malému dieťaťu, že nemôže brať kamarátom ich hračky. Náš divadelný výstup prerušil sklamaný RM: „Ona je vydatá a ma syna?"
„Hyung a čo si si myslel, že koho je ten lízatkový chlapec. Deti nenosí bocian, to už hádam vieš," pokračoval Jimin stále trochu nesprávnym tónom.
YOU ARE READING
Like an (y)Arrow
FanfictionJungkook a Soo Ah našli opäť k sebe cestu. Ale podarí sa im na nej zotrvať? Dokážu spoločne čeliť prekážkam, ktoré pre nich život nachystal? A čo ostatní chlapci? Ako oni prežívajú celé toto obdobie? Aj oni nájdu šťastie v očiach dievčaťa podobne ak...