Ako sme sa s Jin-Ho dohodli, tak sa aj stalo. Sedela som v Jiminovej formule a vracala sa k sebe do bytu. V kufri auta som mala všetky svoje veci a po ceste som si bola kúpiť nový sprchový gél. Moja nová obľúbená vôňa: Marakuja.
Kúpila som si rovno celú sadu. Bola akcia, tak prečo si nedopriať.
...
Práve teraz som otvárala dvere do bytu. Samozrejme, pred tým, ako som stihla prekročiť prah, volala mi kamoška.
„Obchod so sexuálnymi hračkami, ako vám pomôžem?" Začala som trochu otrávene. Bola som preč iba necelú hodinu. Žiaľ pri mojom fóre okolo mňa prešiel nejaký nový nájomník. Bolo to dosť trápne, pretože najprv sa tváril prekvapene, ale potom si slizko oblizol pery a hladným pohľadom si ma premeral. Fuj, nie ďakujem. Pripomeňte mi, aby som nevhodné žartíky hovorila v inom jazyku, alebo nie na verejnosti.
„Počúvaš ma, Rómeo?," vyrušila ma Jini z myšlienok.
„Áno, počúvam, ale medzitým mi stihol nový sused pozrieť dva razy do výstrihu. Čo, chceš Júlia?" vyberala som kľúče zo zámku a hrabala sa v kabelke.
„Zabudla si si u mňa zubnú kefku, iba to. No a vieš, čo sa mi stalo...." Začala energicky, ale potom sa zarazila, „Musím končiť, pa." Zrušila ma skôr, ako som stihla dopovedať jej meno.
„Bože, toto dievča ma raz pripraví o rozum a o nervoch ani nehovorím." šomrala som si pre seba. Ťahala som kufor cez dvere a chcela sa vyzuť, keď som počula hlas. Vravel: „To snáď nemyslí vážne! Dúfam, že tu nežije na instantných polievkach štyri mesiace. Ani v chladničke nič nemá. Ach, Soo Ah, Soo Ah." Práve prechádzal z kuchyne do obývačky.
Asi sa môj zdravotný stav zhoršil. Mám už aj halucinácie. Štipla som sa najprv do ramena, potom sa potľapkala po lícach a stále nič. Stále mi sedel na gauči. Fajn, tak v tejto chvíli je možné pripustiť, že sa mi nesníva. Ak mi odpovie, je to znamenie, že môj duševný stav zostal neporušený.
„Okamžite daj dole nohy z toho stola, Park Jimin!" povedala som prísne. On sa na mňa prekvapene pozrel a vstal. „Vieš, toto nie je veľmi milé privítanie. Ani nemáš navarené. Myslel som si, že sa najem, ale..." Zvyšok nestihol dopovedať, pretože som sa mu s nadšeným krikom vrhla okolo krku.
Malá vsuvka: Som normálna, nešibe mi, jéj! Pokračujeme.
Vyskočila som mu do náruče a obaja som, tak silno až sme spadli na zem. „Už som si myslel, že ma ani neobjímeš, Kráska," stisol ma ešte viac vo svojom náručí. Krátko nato sa ozvalo splachovanie záchoda. Niekto vyšiel z kúpeľne. Vedela som, alebo aspoň dúfala, že je to On.
„Tak to som pekne dopadol. Môj najlepší kamoš dostane od mojej frajerky viac lásky, ako ja. Naozaj skvelé."
„Vieš, Jungkookie, chýba ti môj šarm." podpichol ho Jimin. To som ja už bola dávno na nohách a s úsmevom od ucha k uchu sa Jungkookovi vtlačila do objatia. Bol to on, vrátil sa ku mne a ja som mala pocit, že môj svet je zase celý. Od šťastia, šoku a zmätku v hlave som sa rozplakala. Chúlila som sa Kookiemu v náručí a smoklila. On sa chvíľku smial, ale potom mi chladil chrbát a ukladal bozky na vrch mojej hlavy.
„Som ešte stále tu, keby vás to zaujímalo," zašomral otrávene Jimin. Sedel na gauči a prepínal kanály. Aspoň si to myslím. Počula som televízor. Až do jeho prehovoru som okoliu nevenovala pozornosť. Bola som zamestnaná Jungkookovými perami.
Obdivovala som ich, akoby som ich videla prvý raz. Jeho bozky sa mi zadali celkom neznáme. Akoby som ho nebola nikdy pobozkala. Bozkávali sme sa a smiali a očividne liezli na nervy nášmu kamošovi. Pripadala som si trochu neslušná, tak som Kooka odtlačila. Vyslobodila som sa z jeho objatia a ospravedlnila sa Jiminovi.
YOU ARE READING
Like an (y)Arrow
FanfictionJungkook a Soo Ah našli opäť k sebe cestu. Ale podarí sa im na nej zotrvať? Dokážu spoločne čeliť prekážkam, ktoré pre nich život nachystal? A čo ostatní chlapci? Ako oni prežívajú celé toto obdobie? Aj oni nájdu šťastie v očiach dievčaťa podobne ak...