Like an (y)Arrow

Consequences of Love: Pain

Jin-Ho pov.:

V toto nedeľné ráno som sa zobudila oveľa skôr, ako Yoongi. On dospával opicu, pretože sa včera celkom slušne opil. No mňa už o šiestej zobudilo bábo. 

Najprv som sa vyľakala. V bruchu akoby sa roztvorila britva a rezala ma z vnútra. Takéto silné kŕče som ešte nemala. Myslím doslova nikdy. S podlamujúcimi kolenami som sa horko-ťažko dostala do kúpeľne. Nahmatala som v skrinke krabičku od tabletiek proti bolesti. Vzala som si jednu a druhú si strčila do vrecka Yoongiho mikiny.

Aby som zakryla svoje rastúce bruško, nosila som jeho veci. Mala som pripravenú výhovorku. Keby sa pýtal, povedala by som mu, že mi chýbal a celý čas som nosila jeho oblečenie. A preto to robím aj teraz. V podstate to bola aj pravda, vedľajšie dôvody neboli dôležité. No chvála bohu ho to ani netrklo.

Umyla som si tvár a zuby a sadla si na záchod. Vycikala som sa a kontrolne som ešte jeden raz prešla toaletným papierom po pokožke, aby som sa uistila, že nekrvácam. Potrat by bolo to posledné, čo by som chcela dnes zažiť. Už i tak som v strese, že sa pred Yoongim nemôžem ani vyzliecť. 

Stále neviem, ako mu povedať, že som tehotná. Ešte viac v strese som z jeho reakcie, keď mu to poviem. Ešte lepšie, ani moji rodičia to nevedia a ja musím pomaly začať zariaďovať izbičku a pripraviť sa na príchod toho malého avokáda, čo v sebe mám. Áno, moje drobuliatko už je o niečo väčšie ako avokádo.

...

Vyšla som z kúpeľne a skoro som nabúrala do môjho rozospatého snúbenca. Stál a opieral sa o rám dverí. „Č-čo ty tak skoro hore," zakoktala som sa. Pretrel si oči a stiahol si ma do objatia, pri tej príležitosti mi pobozkal krk. Potom odpovedal hladiac mi chrbát.

„Počul som ťa vsať z postele a ťažko si dýchala. Myslel som si, že je ti znova zle, alebo si to dostala. Tak som ťa šiel skontrolovať." Mrmlal a počula som iba každé druhé slovo, ale nejako som z toho dokázala poskladať zmysluplné vety.

 „Neboj, sa. Všetko je v pohode, skoro." Takmer som si okrem imaginárnej facky strelila aj reálnu. Ako môžem povedať skoro a nevzbudiť v ňom podozrenie. To tehotenstvo mi naozaj berie aj rozum. Neviem, v ktorom vesmíre by bol dobrý nápad vybaliť tehotenskú novinku na manžela hneď z rána.

My sme deti nechceli, minimálne nie teraz. A dnes už som za štvrtým mesiacom a on o tom ani nevie. Cítila som sa hrozne, mizerne a zároveň som sa strašne bála. Ak mu to, ale nepoviem do zajtra, tak sa zbláznim alebo ma klepne. Dva dni neviem poriadne nič zjesť, pretože mám žalúdok stiahnutý od nervov. Poriadne nespím a musím ho odmietať, aj keď by som sa mu najradšej vrhla do náruče a nechala ho vy.... zo mňa dušu.

...

Nejako som sa šetrne vyhla ďalšiemu fyzickému kontaktu a šla vyvenčiť Holly. Tá ma poslušne čakala pri dverách s vôdzkou v papuľke. Yoongi sa ospalým krokom šuchtal do kuchyne spraviť nám raňajky. 

Kým som bola vonku premýšľala som, ako to Yoongimu poviem. Presvedčila som sa, že dnes už musím s pravdou von. Odhodlanie vo mne rástlo, až kým som sa neocitla za jedným stolom s Yoongiho žiadostivým pohľadom. Presne v tom momente sa všetko presvedčenie schúlilo do klbka v kúte môjho mozgu. Musela som sa zblázniť.

„Nie si hladná?" Spýtal sa ma, keď som sa už desať minút prehrabávala vajíčkami a nezjedla ešte ani sústo. 

„Ráno mi veľmi nechutí. Navyše som trochu vystresovaná." priznala som čiastočne. Yoongi moje signály pochopil celkom inak. „Nuž, ak potrebuješ uvoľniť stres," chytil ma pod stolom za stehno, „poznám jeden spôsob." Teraz som sa zahrala na hlúpu a snažila si zachrániť kožu, ako to len šlo.