Like an (y)Arrow

Injection

Štátny Nový Rok 2024!
Prajem Vám, moje nádherne fialové srdiečka, hlavne zdravie, šťastie, lásku a mnoho splnených snov (a od 2025 aj koncertov BTS). Nikdy nezabudnite, čo je živote dôležité a hlavne buďte vždy sami sebou.
I purple you 💜💜💜

Jungkook p.o.v

S Jiminom sme sa viezli vo výťahu, najprv potichu. Mne však stále vŕtalo v hlave, prečo sa v aute obaja správali tak čudne. Bál som sa totiž, že by mohol Soo Ah niečo prezradiť. Posledné dni neboli až také ružové, ako som sa tváril, že sú.

„Povedal si jej niečo?" spýtal som sa zahĺbený vo vymyslených scenároch, ktoré sa mohli udiať v aute, kým som bol preč.

„Aby dostala infarkt a nadobro ťa opustila? Jasne, všetko som jej vyklopil, nič by mi neurobilo väčšiu radosť," Jimin z jazyka vypúšťal slová utopené trpkosťou. Na konci si podráždene odfrkol, ale keď si uvedomil, že som to nemyslel ako výčitku, obrátil tému mojim smerom.

„Čo chcela mama? Soo Ah bola dosť naštvaná, keď mi hovorila o jej včerajšom rande s ňou." To som si nemusel ani predstavovať. Soo Ah moju mamu nespomenula ani slovom odkedy sa raz videli na letisku. Po tom incidente nemala zrejme najmenšiu chuť ju bližšie spoznať. A nečudujem sa. Moja mama rada veci doháňa do extrému. Je úplný opak Soo Ah.

Ak Soo Ah niekto nesadne, ale človek spraví niečo, čím si vyslúži jej okamžitý odstup, nie je veľa príležitostí získať ju späť. Ja som zrejme jediná výnimka. Na toto by som mal myslieť, aj keď zabudnem sklopiť záchodovú dosku.

No ale v každom prípade. Moja mama nie je zlý človek. Mohol by som tvrdiť, že je tá najvernejšia a najmilujúcejšia žena, ktorú som doteraz spoznal. To by ste mi však na základe nedávnych udalostí asi neuverili.

Odpoviem preto na Jiminovu otázku a pokúsim sa vám to vysvetliť. „No. V podstate chcela to isté, aby sme sa rozišli. Nevybalila to na mňa hneď. Ale keďže ja už som niečo tušil, nechodila dlho okolo horúcej kaše. Pýtala sa ma či som takto šťastný a či si myslím, že tento celý chaos dokážem zvládnuť," Jimin sa uškrnul nad nejakou internou poznámkou vo svojej mysli. No a zvyšok som mu nestihol dopovedať lebo dvere výťahu sa otvorili na poschodí a my sme vystúpili.

Dlhú chodbu lemovali izby a občas z nejakej vyšla sestrička. Pustili sme sa do hľadania správnej izby. Chodba sa však rozvetvovala do dvoch strán. Rozhodli sme sa poradiť si najprv bez pomoci personálu.

„No takže ťa mama presvedčila, aby ste sa rozišli? Dúfam, že sa nechystáš ju počúvnuť. Si dospelý, nie?" Jimin hovoril keď čítal čísla na dverách izieb.

Ja som robil to isté na druhej strane: „Nie samozrejme, že nie. Povedal som jej, že doteraz som sa rozhodoval sám za seba a nehodlám to meniť. Vysvetlil som jej, že po dlhom čase mám všetko, čo chcem. A že som ochotný zahodiť kariéru, ak by to znamenalo, že budem môcť byť so Soo Ah. Povedal som jej, že ju ľúbim, je to predsa moja mama. Ale nemôžem ju nechať babrať sa mi v živote. Nato má svoj a otcov, aby si ho organizovala. Potom už sme sa k tomu nevracali.....102,104..." Blížil som sa k číslu 108, prestal som na chvíľu rozprávať.

„Ale najviac ju škrelo, že Halmeoni o tomto všetkom vie skôr, ako ona a nevadí jej to....108! Mám to." Zastal som pred dverami a Jimin sa postavil vedľa mňa. Pred tým, ako sme zaklopali mi len nonšalantne zhrnul situáciu.

„Takže si v podstate nechal, nech sa vyrovná s tým, že Soo Ah je tvoja partnerka a v budúcnosti možno niečo viac." Ja som súhlasne prikývol a zahnal som myšlienky preč dvoma jemnými údermi dvere.