Like an (y)Arrow

Chapter in Between

Po precitnutí do ďalšieho rána som očakávala chaos. Chaos v mojej polke života zahŕňajúceho prácu a školu. A hoci som sa pokúšala látku si nejako dobrať od spolužiakov, v domácom prostredí Slovenska sa mi po pár dňoch prestalo chcieť.

Jungkook mal teraz plnú hlavu všetkých možných eventov a akcii, ktoré sa mu kopili v zozname/programe.

Nekládla som si vysoké nádeje, že po príchode budeme mať viac času na seba. Na druhej strane, svojimi pocitmi som si ešte stále nebola celkom istá, takže mi zvyčajné odlúčenie vyhovovalo.

Svoj voľný čas som mienila využiť doberaním zameškaného učiva (podotýkam mesačného zameškaného učiva).

Materiály aj poznámky som si šikovne zabezpečila, ostávalo mi už si to iba natĺcť do hlavy. Jediné, čo ma okrem množstva učiva stresovalo, bola moja práca.

Firma mesiac bez šéfa....pevne som dúfala, že obchod ešte stojí a nikto mi ho nepodpálil. Odhodlala som sa tam ísť pozrieť a zhltnúť všetku hanbu, ktorá ma pri spätnej myšlienke úteku fackovala.

...

Predstavovala som si hordy papierov, neporiadok, prázdnu dielňu bez krajčírok a veľmi, skutočne veľmi nahnevanú Hannah.

Nič z toho sa po mojom príchode nekonalo. To ma preto prekvapilo omnoho viac. Všetko fungovalo, ako pred mojím odchodom. Dievčatá, keď ma zbadali, privítali má so širokým úsmevom a Hannah za pultom celkom pokojne obsluhovala zákazníčku.

Počkala som, kým pani odíde, aby som mohla Hannah vyspovedať. Z jej pracovného, ale najmä osobného života.

Tá, hneď ako ma zbadala vedela, čo zmýšľam. Hanblivo sa usmiala a prameň vlasov si zasunula za ucho.

„Tak hovor," zaškerila som sa aj ja a už som ju ťahala k pohovke pod oknom.

„Nie, ešte počkaj. Je tu niečo dôležitejšie," povedala s neskrývaným náznakom entuziazmu. Mohla som očakávať iba dobré správy, preto som sa lepšie usadila na pohovke, pokynula jej na pokračovanie.

„No, tá pani, čo pred chvíľou odišla. Bola tu už aj pred pár dňami a hľadala ťa. Chcela hovoriť s majiteľkou, a teraz sa drž," upozornila ma a ja som si od očakávanie až hrýzla nechty, „chcela s tebou hovoriť, pretože pripravuje novú jesennú kolekciu pre svoje modelky a chce, aby si ju vytvorila ty!" Dokončila s jemným zvýsknutím. Ja som to svoje zadržala v ruke, ktorou som si prekryla doširoka otvorené ústa.

„To nemyslíš vážne," dostala som napokon zo seba. Hannah sa miesto odpovede iba zasmiala a súhlasne pokrútila hlavou.

Nemohla som uveriť vlastným ušiam, čo som práve počula. Jesenná kolekcia mojej značky s prvou oficiálnou prehliadkou! Keby som sedela na stoličke asi by som z nej spadla.

...

Keď som prekonala prvotný šok a prešla mnou vlna nadšeného poskakovania, vrátili sme sa k pracovným záležitostiam.

„O nič si veľmi neprišla. Jungkook sem chodil každý deň. Keď bolo niečo treba, tak sa snažil pomôcť. Nie vždy vedel o čom je reč, ale ak si nebol istý zavolal Wangovi a ten to vyriešil. Chodil sem vyzdvihovať poštu, takže najskôr ju budeš mať doma. A inak asi nič. Bol veľmi milý, vždy keď prišiel kúpil nám obed. Vraj na pozdvihnutie pracovnej morálky," Hannah sa zasmiala s rukou prekrývajúcou jej úsmev. To čo som počula ma donútilo k úsmevu tiež.

Jungkook sa mi staral o obchod, kým som bola preč. Nielen že mi to lichotilo, celkom sa mi naňho zmenil pohľad. No nie úplne. Vedela som, že je skvelý, talentovaný....(milión ospevujúcich prídavných mien). Netušila som, že vie byť tiež taký starostlivý. Cítila som, ako som sa červenala.