Like an (y)Arrow

Heartbeat of Snowflakes

November odišiel spolu s posledným závanom jesene. Vôňu lístia vystriedal štipľavý vzduch vody po holení. December bol tu. S Jini sme zmeškali Halloween aj všetky jesenné párty. Posledné dni mesiaca sme riešili jej tehotenstvo a ja som, aby toho nebolo málo, ochorela.

Jin-Ho ma odmietla nechať samú, doma na internáte. Trvala na tom, aby som u nej ostala, až kým sa nevyliečim. Týmto jej argumentom som sa slušne bráni svojimi dôvodmi. 

Nechcela som ju nakaziť. Keď je tehotná mala by sa udržiavať zdravá. Nechcela som byť na príťaž. 

Toto tvrdohlavé žieňa sa mnou nenechalo presvedčiť. Sama mi šla po veci do bytu a starala sa o mňa ako o bábätko.

Po veľmi dlhom rozhovore s Yoongim, ktorý mali asi pred týždňom sa rozhodla dieťa si nechať. Samozrejme, snúbencovi nič nepovedala. To by predsa nebola Jin-Ho, keby niečo vyriešila hladko a povedala veci na rovinu. Nuž aspoň sme sa pohli z miesta.

Takže zhrnutie: Máme tu čerstvú budúcu mamičku, nič netušiaceho o chvíľu manžela/otca a chorú najlepšiu priateľku. Skutočne rozkošná kombinácia.

...

„Jini, podala by si mi prosím laptop, musím sa pripojiť na hodinu," prosila som kamarátku. Tá zahĺbená do mobilu ma, ako inak, nepočula. Vyhrabala som sa spod periny a šla si poň sama.

„Hej! Kam si myslíš, že ideš? Máš teplotu, máš ležať a oddychovať!" Jini na mňa kričala, keď si všimla, že na gauči už neležím. 

Vo všeobecnosti hoci som mladšia v našom vzťahu som bola rozhodne väčšou autoritou. Spokojne som si preto zašla po laptop, po ceste si vyfúkala nos a uložila sa znova späť. Jin-Ho som pokojným zachrípnutým hlasom odpovedala na jej sťažnosti: „Upokoj sa, mám chrípku, nie ebolu. A o chvíľu mi začína hodina, takže sa musím pripraviť." 

Konverzáciu sme nestihli dokončiť, pretože mi začala spomínaná hodina. Bola to posledná prednáška v tomto týždni.

Učím sa až do 23. decembra, ale potom mám prázdniny. Nuž i počas nich sa mi škola nevyhne, pretože potom nasledujú zápočty a záverečné skúšky. Hoci máme skúšky aj počas roka na konci semestra ma neobídu. Zahľadela som sa preto do počítača a počúvala výklad lektora.

Po prednáške sme s mojou vernou priateľkou usúdili, že je najvyšší čas navečerať sa. Ani jednej z nás sa nechcelo veľmi variť. Ja som bola stále trochu grogy z tej hlúpej chrípky. 

Jin-Ho však prehlásila nasledovné: „O chvíľu zo mňa bude mama. Mala by som preto vedieť variť a robiť tie ostatné veci." Takže dámy a páni, prosím, pripravte sa na toto predstavenie. Jini práve nahlas povedala, že bude mama. To je slovo do bitky!

Myslím, že aj tá večera by sa dala prirovnať k bitke. Nič nevybuchlo ani nezhorelo. V kuchyni jej to naozaj išlo. S Jiminovým kulinárskym zážitkom sa to nedalo porovnať. Jini mi počas varenia rozprávala, ako ju Yoongi zopárkrát učil variť. 

Akurát zabudla spomenúť tú časť, v ktorej to jedli. Nejako vynechala aj časť s tým, čo sa stalo, keď to zjedli. Nemôžem inak iba povedať, že to jedlo by bolo účinnejšie než jed pre potkany. Tak slanú ryžu som ešte v živote nejedla.

„Hej, Jin-Jin, toto sa nedá jesť. Ešte jedno sústo a tá soľ sa mi vyzráža na obličkách." sťažovala som sa a pritom prehrabávala ryžu paličkami. Jini sa vo svojej miske tiež len rýpala. 

„Máš pravdu, radšej nám objednám pizzu alebo niečo. Všetko bude lepšie ako toto. Asi sa prihlásim na nejaký kurz varenia, inak moje dieťa umrie od hladu." Iba som kývala hlavou. V jej rozhodnutí som ju plne podporovala. Hlavne preto, že nechcem, aby jej dieťa dostalo žlčníkový záchvat ešte pred tým, ako začne chodiť.