Like an (y)Arrow

In Company with Loneliness

.............................................................................................................

link for the song: https://www.youtube.com/watch?v=WhgDI2m5CIg

Počúvajte, kým budete čítať.

...

Odpila som si z vína a hrala sa s pohárom v ruke. Nie že by sa mi nechcelo veriť kalendáru, ale nechce. Hoci som si vedomá tej dlhej doby, nezaregistrovala som, že už mesiac žijem vo svojom dome sama.

Momentálne však sedím v bare po boku mojej najlepšej priateľky, po novom zjavne najlepšej alkoholičky. Odbíjala som ju presne mesiac. Pretože ak Jini povie: „Ideme sa zabaviť." tak máte opicu ešte minimálne dva týždne. Takže táto fráza sama o sebe ma dokáže priviesť do podguráženého stavu.

Drobná rada: Nenechajte sa ňou presvedčiť, vaša pečeň vám bude do smrti vďačná.

Takže, ako som povedala, mesiac som ju posielala do hája. Ale nakoniec sa nanominovala ku mne do práce a násilím ma uniesla do tohto liehového prostredia. Aby som podotkla, zatiaľ som pomerne triezva. Dúfajme, že si budem pamätať, ako som sa dostala domov.

„Takže jóga? Vážne jóga?" Jin-Ho pochybovačne vraštila obočie. Posmešný úškrn mi pripomínal, prečo som sa nechcela chváliť svojimi voľnočasovými aktivitami.

„Pozri, je to naozaj dobré na vyčistenie mysle....Teda bolo by, keby som tam chodila dlhšie, ako jednu hodinu." Rozosmiali sme sa obe. Jini sa smiala tak silno, že jej víno z pohára skončilo na nohaviciach. „Do riti," zanadávala, šúchajúc si gate vreckovkou.

Bol to pekný kúsok, slušných nohavíc. Predpokladám jediný v jej šatníku. V kombinácii z blúzkou, ktorej výstrih sa blížil k žalúdku, však celý tento outfit konzervatívnosť postrádal.

Ale späť k mojej jóge. Po Jungkookovom odchode som väčšinu času trávila v práci. Dodnes je tomu tak, pretože som stále nenašla vhodné uchádzačky na výpomoc v obchode. Takže som na všetky objednávky viac-menej sama. Keďže som tam ostávala dlho do večera, povedala som si, že aspoň ráno sa pokúsim prísť na iné myšlienky. 

Zaplatila som si online kurz rannej jógy. S dobrým úmyslom som sa zobudila ráno ešte pred svitaním. Ale po prvom kŕči v lýtku, keď som bola pokrútená ako pár špinavých ponožiek, som si povedala, že toto určite nebude nič pre mňa. Na druhej strane, chcela som sa udržať vo forme.

Druhé, čo mi napadlo bolo behanie. Ale i tam som našla skulinku. Po prvom kilometri ma začalo pichať v boku. Bola som zadýchaná ako pes, jazyk som vliekla po zemi a potila som sa ako prasa. Povedala som si, že ja sa tu nebudem hnať ako zdutá koza. Dobehla som k autobusovej zastávke a nasadla na autobus domov. Tam sme teda skončili so slovným spojením "byť fit".

„Takže nebeháš, nejóguješ, ale aj tak vstávaš skoro. Keď som ti naposledy volala o šiestej už si bola v práci." Jin-Ho mala pravdu. A nevolala mi, o šiestej mi volal jej telefón a na druhej strane sa ozývalo jej chrápanie. Neviem ako sa jej podarilo vytočiť moje číslo v spánku, ale zvládla to.

„V práci som skoro, lebo niektorý z nás sa tým živia. Ráno idem pešo na tretiu zastávku metra. Ani by si neverila, aké je mesto pekné v zálive ružovej oblohy." Nad mojou poznámkou iba prekrútila teatrálne očami. Potom sa uškrnula a dodala: „Aj ja predsa pracujem. Netflix a porno si vyžadujú moju úplnú pozornosť." Teraz som gúľala očami zase ja. Jini sa dobre zabávala na mojej červenej tvári.

„To som teda vedieť nepotrebovala. Ale keď sme pri tom, ako si to vyriešila s prácou? Nie si hádam nezamestnaná?" Myšlienka nato, že Jini stratila prácu, teraz celé dni iba sedí a zrejme prežíva vlastné orgazmy ma vystrašila. Táto predstava bola dosť desivá, ale myslela som skôr niečo iné.