Like an (y)Arrow

Promise to kiss her every time you fight

Soo Ah pov.:

Bola presne polnoc, keď som sadala do Jungkookovho auta. Jin-Ho mi plakala do telefónu a chcela, aby som za ňou prišla. 

Nechcela mi do mobilu povedať, kam mám ísť. Paranoidne si myslela, že je Jungkook som mnou a asi mi vypočúva názov ulice z mobilu, alebo neviem. Sadla som preto, ešte v pyžame do auta a nasledovala polohu, ktorú mi poslala mobilom.

Našla som ju aj s kufrom pred budovou Big Hit(u). Pán Eun mi pomohol naložiť jej veci do auta. Pohladil ju po vlasoch a díval sa, ako odchádzame.

Jin-ho v aute nepovedala ani slovo. Ak nepočítam slová vďaky, že som po ňu prišla. Viezli sme sa teda v tichosti, pretože ani ja som nevedela, čo povedať. 

Chcela som pravdaže vedieť, čo sa stalo. Je možné, že sa doma pohádali. Tento scenár sa mi však spájal aj so zmienkou o jej tehotenstve. Takto pobalená mohla byť iba preto, že sa rozhodla utiecť. Utiecť od problémov a Yoongiho nechať hádať, kam si odniesla pravdu.

Až keď som vypla motor, rozhodla som sa spýtať. „Povedala si mu to?" Jin-ho si utrela slzu, čo jej pri mojich slovách stiekla po líci a nenápadne sa dotkla bruška. „Nechcem o tom hovoriť," povedala unavene a vystúpila.

Rešpektovať jej rozhodnutie budem, kým sa mi sama neotvorí a nezverí mi svoje starosti. Ak však, to čo urobila, alebo sa dnes večer odohralo pred jej očami ohrozí život toho maličkého stvorenia alebo jej samotnej, tak to z nej dostanem. Aj keby som to z nej mala vypáčiť. 

Teraz bolo dôležitejšie pripraviť sa na vstup do bytu. Jini a Jungkook sa stále akosi nemusia a keď je možnosť vždy do seba rýpu. Asi budem musieť pootvárať okná, aby som regulovala hustotu atmosféry. Najradšej by som bola, aby Jungkook spal a my by sme sa nenápadne uložili na gauč.

Šťastie nám dnes neprialo a môj frajer ma čakal na gauči v obývačke. V ruke držal šálku s čajom a chvíľku sa na ňom držal aj úsmev. Keď však uvidel Jini s batožinou a rukou na bruchu, ústa sa mu otvorili do šokovaného "O".

„Čo sa stalo?" Odvážil sa spýtať, aj keď si osobne myslím, že sám sa odpovede bál. Odpovedala som preto iba jednoducho: „Jin-Ho tu potrebuje na pár dní zostať..... No, hej." 

Na viac som sa akosi nezmohla. Jini znova začala plakať a Jungkook sa na ňu stále šokovane díval. Na moje počudovanie sa však správal milo a trpezlivo. Ponúkol jej, nech si sadne a uvaril aj jej čaj. Ja som zatiaľ kontrolovala mobil, ktorý akoby zhltol vibrátor.

Y: Soo Ah? Je Jini s tebou?

Y: nemôžem sa jej dovolať

Y: neviem kam šla

Y: Si tam?

Y: Haló?

Y: Prosím zavolaj mi, keď bude s tebou

Y: Bojím sa o ňu

Y: Ak je s tebou daj na ňu pozor

...

„Dooobre, Jini myslím, že mi musíš niečo vysvetliť," začala som po prečítaní poslednej správy. Jungkook sa na nás obe skúmavo špiónsky pozrel. Vedela som, že pred ním nič nepovie. Preto som Jungkooka poslala navliecť ďalšie periny. Malo by nám to poskytnúť aspoň pár minút času.

„Tak hovor. Prečo ťa hľadá? Prečo si ušla? A čo sa stalo?" Jini sa pri mojich otázkach krútila, ako keby som ju pálila zaživa. Žmolila si prsty zložené v lone a kolená tlačila blízko k sebe. Potláčala vzlyk a ďalšie slzy.