Like an (y)Arrow

If there's a God, please, Help Him

Z auta vyťahovali akúsi zakrvavenú postavu. Hoci som vedela, že v aute boli traja, nechcela som veriť, že je to naozaj On.

Nechýbal sa. Nech som sa snažila, ako som chcela, nevedela som v tom zmorenom tele nájsť ani kus z môjho priateľa. Dookola som si opakovala: „To nie je Jungkook!"

Chcela som veriť, že to nie je on. On sa predsa vôbec nehýbal, nedýchal, telo sa topilo v krvi a..a to nemohol byť on!

Nepamätám si presne, ako som sa dostala do nemocnice. Akoby vo filme vypadol obraz. Bolo to príliš strašidelné, aby som si zapamätala obrazy. Ostali mi iba zvuky, tie však boli jasné, zreteľné.

Pamätám si, ako som celú cestu plakala, prerývane dýchala a opakovala dookola jeho meno. Tiež si pamätám, ako na mňa kvôli tomu Yoongi vyletel. V tej chvíli som si z toho nič nerobila. Len som sa modlila.

Namjoon ma držal v náručí a utešoval. Všetci stále hovorili, že to bude v poriadku. Cestou v aute aj celý čas v nemocnici. No i tak som nikomu neverila. Veľmi som chcela, ale nemohla som. Moje srdce vravelo: „Uverím, len ak budem počuť tĺcť to jeho."

Teraz už hodiny sedím na stoličke na chodbe v nemocnici a čakám, kým započujem svoje meno z jeho úst, no nič.

Som tu celkom sama, strácam nádej. Prepadám panike a o tom, ako vyzerám radšej ani nebudem hovoriť.

Každú chvíľu si musím pripomínať, ako dýchať, aby som neodpadla. Cítim sa, akoby mi z tela vytrhli dušu. Civím na bielu stenu, o chvíľu dostanem snežnú slepotu, no i tak nič nevidím. Mám pocit, že ak vyhasínam ja, vyhasína aj on. Bojím sa, že sme prepojení a už ho neuvidím.

Chcem kričať a plakať, no ani jedno už nemôžem. Posledné slzy, čo som mala mi zaschli na lícach pred dvoma hodinami. Okrem plytkého dýchania zo mňa nevyšla hláska.

Vlasy stratili tvar vznešených vĺn, šaty akoby potemneli na kráse. Nehovoriac o tom, že sú potrhané a špinavé. Popoluškine črievičky sa stratili niekde na ceste a už som ich nenašla. Môj príbeh sa skončil ešte pred polnocou.

Chlapci odišli, pretože pán Wang povedal, že bude lepšie, ak túto smutnú správu oznámia osobne na odovzdávaní cien.

...

Úprimne, netuším, ako sa im podarilo nabrať sily, aby zvládli do telky hovoriť o havárii. Keď odchádzali Hobi plakal a Yoongimu sa triasli ruky aj hlas. Pán Wang šiel vybavovať všetko okolo médii a iných záležitostí.

Takže som tu ostala sama, celkom sama. A idem sa z toho zblázniť. Nikto mi nič nevie povedať. Neprichádzajú zlé, ani dobré správy. Táto neistota ma o chvíľu naozaj zabije.

...

„Haló? Yoongi?" zdvihla som zvoniaci telefón. Môj hlas znel, akoby som na rockovom koncerte spievala celú noc. Bolo ma ledva počuť. 

Miesto Yoongiho sa však ozval iný hlas. Ženský. Za iných okolností by som bola prekvapená, no teraz na môj údiv nezostalo v hlave miesto.

„Ahoj Soo Ah, tu Halsey..." v túto chvíľu by som si obyčajne povedala, že hlúpych snov už mám plné zuby. Ale ani toto, ani všetko, čo sa dnes stalo, nebol sen.

„Halsey?" spýtala som sa znova, ale môj hlas v polovici slova vypadol.

„Áno, prepáč mi, že ruším...Chcela som iba vedieť, ako sú na tom chlapci. Je Jimin v poriadku? A Jungkook? Chlapci všetkým povedali, čo sa stalo. Už viete, kto to urobil?"