Like an (y)Arrow

What a crazy day or it was a springboard?

Hannah si vzala voľno, pretože šli navštíviť rodičov do Anglicka. V obchode som nemala žiadnu výpomoc, ale ani veľa zákazníkov. Venovala som sa administratíve, keďže tú som posledné dni zanedbala. Prechádzala som účty, kontrolovala tony papierov. Veď, viete, ako to chodí.

Pomedzi to som sa ešte učila, hotová fantázia. Práve v týchto chvíľach som si hlavu o stenu trieskala, že som si vzala dva ročníky miesto jedného. Večery v škole mi nerobili problém, ale množstvo učiva pri časovom obmedzení dňa sa mi preli s mojimi pauzami na normálny život.

Ako som tak kĺzala očami papierovú faktúru, na stole mi začal poskakovať telefón ako divý. Zdvihla som prichádzajúci videohovor on mamy.

„Dobrý deň, volám správne k slečne "nemám čas zavolať domov" ?" Mama sedela na gauči so šálkou čaju v ruke. Vyzerala, že sa chytá do postele. Preto som nerozumela dôvodu jej telefonátu a rozhorčeného tónu.

„Mami, prečo nespíš? U vás sú tak dve ráno. A áno prepáč, dlho som sa neozvala, ale je toho na mňa trochu veľa. Škola, práca, neviem, kde mi hlava stojí." Ukázala som na kopu papierov okolo seba.

„Zlatko, nemáš tej práce veľa už aspoň mesiac? Nechceš si dať prestávku, alebo nájsť nejakú výpomoc? Nie žeby som tvojim schopnostiam neverila, ale bojím sa o teba. Samý stres a naháňačky, toto ti nikdy nerobilo dobre." Ustaraný pohľad, ten som so všetkých videla najmenej rada. Rozhodla som sa zahnať starosti z tváre mojej mamy aj zo svojej hlavy. Nejako to vždy vyriešim, aj toto bude malina. Možno väčšia, ako maturitné skúšky, ale stále malina.

Žiarivý úsmev sa mi bez Jungkookovej pomoci nasadzoval ťažšie ako obvykle, ale predsa som ho na lícach udržala. „Mami, sľubujem, že všetko bude v poriadku. Dám si oddych, keď ho budem potrebovať a do obchodu si nájdem výpomoc. Neboj sa o mňa toľko, už nie som malé dievčatko. A ty si už choď ľahnúť." Rozkázala som jej dvíhajúc ukazovák varovne k obrazovke. Mama sa na mňa láskavo usmiala a odpila si so šálky.

„Dnes ráno odchádzame s ocinom do Thajska na dovolenku, keďže sme ju počas prázdnin nestihli. Takže sa pôjdem pomaly chystať na odchod." 

Teraz som bola prekvapená ja. Nečakala by som, že naši sa budú chcieť vrátiť do Thajska znova. Po minulej skúsenosti ocko prisahal, že už ho tam nikto nedostane. Vraj keď chcel stráviť dva týždne v saune mohol zájsť do kúpeľov.

„Tak to ťa nebudem zdržovať, nevedela som, že sa chystáte do Thajska znova. A cítim sa dotknutá, že si sa mi o tom nezmienila." Nasledovala krátka odmlka, počas ktorej na mňa mama hádzala absurdný pohľad. Ja si uvedomila, že by som sa to možno dozvedela, ak by som si našla čas zavolať jej.

„Tak fajn, máš pravdu. Pozdrav ocka a užite si. Keď priletíte, zavolajte mi.....Mami, musím končiť. Mám ďalší hovor, ľúbim ťa, pa." Ukončila som v rýchlosti. Prichádzal ďalší hovor z neznámeho čísla.

„Kim Soo Ah pri telefóne, prosím?"

Do telefónu sa mi ozvalo mladé dievča s príjemným hlasom. „Dobrý deň, som sekretárka Do, BigHit Entertainment. Pán Wang, ma poprosil, aby som vás kontaktovala," Chvíľu čakala, kým som ja pohmkávala na znak súhlasu.

„Áno, rozumiem. Ako môžem byť nápomocná? Deje sa niečo?" Na um mi zišlo jediné. Niečo sa muselo stať. Bože, nemysli hneď na najhoršie!

Celkom som nerozumela, prečo mi volá Wang. Ešte viac nesvoja som však bola z mladučkej slečny na druhej strane slúchadla. Nevedela som, čo jej povedať. Ako môžem byť nápomocná? Používa sa vôbec takýto výraz? Na moje šťastie mi slečna iba milo zapišťala: „Prepojím Vás, moment prosím."