Like an (y)Arrow

I Love U And It Will Never Change

Nedeľa pokračovala v podobne pohodovej nálade, ako včerajšok. Všetci sme si po prehýrenej noci dopriali spánok. Zobudili sme sa až okolo obeda. Suga znova navaril, takže sme obed a raňajky vybavili jedným vrzom. Potom sa každý zhostil svojej úlohy.

    Jini na lehátku pri bazéne doháňala všetko vitamín-D, ktorý za svoj doterajší život zanedbala. Namjoon si čítal a typujem, že rozmýšľal o Hannah. Ja s Jungkookom sme striedali bozkávanie so zábavou. Chvíľu sme sa bozkávali a chvíľu sme sa venovali niečomu inému. Jungkook sa zvyčajne hádzal do vody k ostatným a ja som zdieľala Namjoonove nadšenie z kníh.

    Takto každý po svojom sme si ani neuvedomovali, že zajtra sa musíme vrátiť do reality. Zajtra nás čaká Soul aj so všetkými starosťami, ktoré sme tam nechali.

Keď sa zajtra vrátime budeme musieť čeliť pravde a skutočne si priznať, že rok je zničujúco dlhá doba.

    Pípla mi esemeska. Pozrela som sa na displej, zatiaľ nepoškriabaný. Písala mi Jini. Vôbec som sa nezamýšľala nad tým, prečo mi musí písať, miesto toho, aby sa mnou prišla. Som predsa ani nie sedem metrov od seba. Ako vravím nechala som to tak, v opačnom prípade by sa mi zastavil rozum.

J: Dnes večer sa s ním už musíš....

Nie nemusím. Nie som na to pripravená:SA

J: Dievča, rok ho neuvidíš. Spamätaj sa!

Ja som pri zmysloch. To ty táraš. :SA

J: Nechápem, čoho sa tak bojíš.

J: som pripravená, nie som pripravená

J: Je to inštinkt, nato nemusíš byť ready.

Máš pravdu, bojím sa. : SA

Neviem či si si všimla, ale pred štyrmi mesiacmi som prežila traumatickú udalosť. :SA

A nepomáha ani to, že to pred Jungkookom musím tajiť. :SA

J: Tak mu to povedz. Povedz mu ako sa cítiš.

J: Má právo vedieť to...

    Tam naša konverzácia skončila, pretože Jin-Ho odložila mobil a prevalila sa na brucho. Bolo jasné, že už o tom nemieni diskutovať. Mám sa sama rozhodnúť. Ale podľa nej je liekom na všetko sex. Podľa mňa to má byť zmrzlina. Tá všetko vyrieši.
...

    Po zvyšok dňa som sústavne premýšľala nad troma vecami. Mám mu povedať svoje veľké tajomstvo? Mám sa s Jungkookom vyspať? Ako bude vyzerať môj život, keď v utorok ráno odíde?

Nič iné sa v mojej hlave neudržalo. Ak by sa ma niekto spýtal ako sa volám, ani by som mu nevedela poriadne odpovedať. Hlavu mu zamestnávali tri obyčajné otázky, bez odpovedí. Práve to ich robilo ťažšími ako kvadratické rovnice.

    Ani som sa nenazdala a bol večer. Celý deň som toľko uvažovala, až som sa unavila a zaspala. Zobudila som sa v obývačke, sama. Z vonka bolo počuť vravu. Bolo však jasné, že zábavu v plnom prúde som prespala.

     Vybrala som sa za priateľmi, ale našla som ich, ako som čakala, spratávať zo stolov. Bez slova som sa k nim pridala a pomáhala som nosiť riad do kuchyne. J-Hope s Jiminom vyzerali, že ich oči držia iba silou božou, tak ich Namjoon poslal spať. Nečudo, že sa nebránili. Nenápadne sa k nim pripojil aj Tae. Jungkook na mňa pozeral s otázkou vyrytou na čele.