Like an (y)Arrow

Abyss

Jungkook pov:

     Netuším, kedy som zaspal a už vôbec si nespomínam, že by som sa z obývačky presunul do spálne. Viem iba to, že veľmi skoro sa Soo Ah vytratila z postele a odišla. Domnieval som sa, že si šla zacvičiť do fitka, alebo do obchodu doplniť naše zásoby. Možno dokonca šla do práce dokončiť ktoviečo alebo, aby si cestou v aute utriedila myšlienky. 

     Hoci som sa bez nej necítil tak pokojne, ako keby bola zababušená pod perinou, s mojou rukou okolo pása a vlasmi v mojom nose, nerobil som si o ňu starosti. Pravdaže, včerajšok ma celkom vzal. Nezabudol som premýšľať nad tým, ako sa asi musí cítiť ona. Ale víchor, ktorý narobila u mňa v štúdiu jasne naznačoval, že strach o ňu skutočne mať nemusím. 

     Páni, bola taká naštvaná, že postavila všetkých do pozoru. Obvykle je tichšia, stále sa usmieva a neublížila by ani muche.

Keby som ju nepoznal, prisahal by som, že kričať ani nedokáže. (Samozrejme, keď nechám otlačky na obrazovke jej notebooku, to sú iné hádky. Haha.)

     Doprial som si chvíľku v náručí mäkkej postele a potom sa prebral k životu. Cítil som sa zvláštne oddýchnutý. Pocit, že niečo nie je tak, ako má byť mi tancoval ako drobný plamienok v kútiku duše. Zahasil som ho raňajkami a šálkou kávy.

Nemalo zmysel pestovať bezpredmetné obavy, najmä po včerajšku. Myslím, že po tom bravčovom prekvapení ma už nič neprekvapí. 

     Po raňajkách, kedy sa Soo Ah stále ne vracala, som sa pustil do balenia krabíc. Sťahovanie nie je moja obľúbená činnosť. Avšak predstava, že každý deň budem s ňou v tom nádhernom byte mi bola dostatočnou motiváciou. 

     Viem, že Soo Ah má rada vo veciach poriadok. Ja som ale chlap a jediné miesto, kde potrebujem mať poriadok je moje auto. Preto som si miesto dvanástich základných kategórii, ktoré moja frajerka určila, vytvoril iba dve. Veci na vyhodenie a veci do nového bytu. Aby sa nepovedalo snažil som sa dodržiavať istú postupnosť. Chápete, aby záchodová kefa nebola v krabici spolu s hrncami a šálkami. 

     Počas toho, ako som sa odhodlával vkročiť do šatníka mojej módou posadnutej chutnej polovičky, toto pôvabné stvorenie sa objavilo späť v byte. 

     „Ahoj, Kvetinka. Kde si sa mi túlala?" nadhodil som ležérne. Stále som si držal dobrú náladu. 

     „Ale, bola som vybaviť pár vecí s Wangom. Hlavne som mu dôrazne vysvetlila, že polícia sa volať bude, pretože včera to bol vrchol trúfalosti. Takže sme sa dohodli, že sa o všetko postará a dá nám vedieť, kedy ťa odveziem na stanicu kvôli výpovedi." Vyzúvala si členkové tenisky a zápasila so šnúrkami. 

     Pár dlhými krokmi som sa ocitol pri nej, „Ukáž to sem, ty násilník," rozviazal som jej obe tenisky a vtisol jej sladkú pusu. 

     Chutila, ako čerešňový lesk na pery a čokoláda. Myslím, že dnes prišiel o život jeden čokoládový doughnut.  Spokojne som si oblizol spodnú peru a ona sa tak, ako vždy začervenala. Pre momenty, ako tieto som sa do nej zamiloval.

Ona je to obyčajne, jednoduché, krásne šťastie, ktoré mi v živote pred tým tak chýbalo. Niekto by si myslel, že sú to maličkosti. Pre mňa rána ako dnešné, znamenali celý svet. 

     „... čo je?" spýtala sa v rozpakoch. Vtedy som si uvedomil, že sa na ňu uprene dívam a hltám každý jej kúsok. 

     „Nič. Iba že ťa milujem. Vieš o tom?" Znova sa začervenala a vyzerala pri tom neskutočne sexy. Vedel som ako na ňu, ale jej reakcie ma i tak po každé odzbrojili.