Like an (y)Arrow

Grammy or Black Eye

Ahojte, dúfam, že sa máte dobre. Že školy nie je príliš veľa, že nemáte príliš veľa stresu a že sa vám čo všetkom darí.

Keďže mne dnes začína týždňové voľno, rozhodla som sa takto na začiatok Vám pridať ďalšiu časť.

Dúfam, že sa vám bude kapitolka páčiť, aj keď znova skončí trošku napäto. Ak všetko pôjde podľa plánu, tak sa opäť vidíme v stredu pri novej časti.

Ďakujem vám sa doterajšiu úžasnú spoluprácu a podporu. Neviem, či ste si všimli, ale hitli sme 1.5K videní, za čo vám ešte raz strašne ďakujem a len tak ďalej.

PS: už nám do konca ostáva iba 5 časti !🎉

PS2: nová knižka sa už pripravuje, máme už zopár častí napísaných a zeditovaných.

Poďme sa vyhnúť na čítanie. A aby som nezabudla Purple you 💜💜💜💜💜💜

...

Na druhý deň sme okolo obeda odlietali do Ameriky. S veľkou pravdepodobnosťou som nespomenula, že naši chlapci boli aj tento rok nominovaní na ocenenia Grammy.

Tieto oceňovania neboli špeciálne iba vďaka účasti prvej kórejskej skupiny globálne známej. Ale aj preto, že sa konali v Apríli.

Chlapci mali vystúpiť so svojou najnovšou skladbou Butter. Pripravenú mali skvelú show na spôsob Jamesa Bonda. Ale ešte pred tým, ako sa stihli dostať na pódium sa stalo hneď niekoľko zaujímavých udalostí.

Jungkook domov po našej rýchlovke v kancli neprišiel. Domnievala som sa, že veci si pobalil skôr a má ešte stále veľa práce v štúdiu. Nijak zvlášť hlbokú vrásku mi to na čele nerobilo.

Ja som v ten večer pekne pobalila, dokončila si róbu, ktorú som si po večeroch šila od kedy som vedela, že tam s chlapcami pôjdem tiež. Som totiž vzácny hosť.

Na pozvánke som miesto mena dostala nápis Madame Kim. Považovala som to za ďalší veľký krok medializácie nášho vzťahu.

Odkedy som svoju nebojácnosť ukázala v televízii, nedostala som žiadne výhražné listy. (Samozrejme bez pomoci polície by to nešlo. Páchateľa chytili. Totožnosť som radšej vedieť nechcela.)

Takže som mediálne známa. Náš vzťah s Jungkookom sa vracia do normálu a verejnosť to tiež nejako vstrebáva.

...

Ráno som odniesla havkáčov do psieho hotela a skočila pozrieť svoju priateľku do nemocnice. Zajtra by mali Jin-Ho pustiť. Yoongi bude v Amerike a Jini s pár dňovým bábätkom doma....Nuž z tohto mohla vzniknúť iba hádka.

Bolo tomu tak, pretože Jini mi už medzi tým stihla volať, aby sa posťažovala.

Nakoľko je Yoongi práci oddaný muž nepodarilo sa jej presvedčiť ho, aby zostal s nimi doma. Sľúbil však, že hneď po oceňovaní sadá na lietadlo domov, čo maminku upokojilo.

Ako posilu si Jin-Ho zavolala svoju budúcu svokru. Toto všetko mi na káve v nemocničnom bufete vylíčila a ja som bola pripravená odviesť sa Joeim na letisko.

...

Prišla som tam skôr, ako všetci ostatní, čo sa veru nestáva často. Ale keď som zbadala pochmúrnu atmosféru a monokel na Jiminovej aj Jungkookovej tvári, bola som rada, že sedím.

Nadychovala som sa, že sa opýtam, čo sa stalo, ale Hobi ma zastavil: „Teraz ešte nie. Nepýtaj sa. Aspoň kým nebudeme vo vzduchu." Úplne som ho nepochopila, ale zostala som ticho. Iba som naprázdno otvorila ústa.