Like an (y)Arrow

Bong Soon-ah

Posledné dni pred Vianocami sú vždy na celom svete chaos. Čistý chaos. V obchodoch sa kopia ľudia naháňajúci darčeky. Na parkoviskách v obchodných domoch nie je kde zaparkovať. V práci sa každý ponáhľa dokončiť prácu, čo počas roka nestihol. Vysoký dátum straší aj mňa.

V škole končím skúškovým a učím sa ako malý Boh, aby som počas sviatkov mala pokoj. V práci sa nám zase zbierajú objednávky a nedočkavý zákazníci. A aj tam treba spraviť poriadok v papieroch. To ani nehovorím o tom, že o dva dni sú Vianoce a mne stále chýbajú nejaké darčeky.

V Kórei sa Vianoce pravdaže oslavujú a preto aj 24. decembra ľudia do práce nechodia. Sviatočné voľno však trvá iba dva dni. A zatiaľ čo u nás, na Slovensku "Na Štefana" oddychujú, v Kórei už pracujú.

...

Tieto Vianoce som znova ostala v Kórei. Síce som sa domov chystala, kufre som si balila zbytočne. Ocko, ktorý sa tešil, že budeme po roku opäť počas sviatkov spolu, dostal od mamini predčasný darček. Odišli aj so zvyškom rodiny do Kanady na chatu. 

Moja sestra Alexa musela počas sviatkov pracovať, preto zostala s manželom v Prahe. Tina má už svoju rodinku a preto tiež oslavujú po svojom. 

Takže ja, aj keď viac-menej nedobrovoľne som zostala tu. Nemôžem sa však sťažovať. Chlapci majú prácu tiež v okolí sviatkov nabitú. Nestihnú odísť k rodičom a späť, čo ma nesmierne mrzí. Aby sme to vylepšili, vymyslela som s Jungkookom Vianočný plán.

Budeme oslavovať všetci spolu a aby nikto nebol smutný budú sa môcť na štedrý večer spojiť s rodinou pomocou modernej technológie: videohovoru. Tieto Vianoce tak, či onak strávim s tými, ktorých ľúbim. A hlavne s mojím úžasným frajerom.

Teraz sa práve chystám na nákup potrebných surovín na všetky vianočné zákusky a pokrmy, kórejské aj slovenské. Z obchodu som utiekla trošku skôr. Hannah sa tiež vypýtala a teraz kráčame rovnakou cestou. Ide vyzdvihnúť Yong Joona zo škôlky a pôjdu spolu vybrať stromček.

„Chystáte sa na Vianoce do Anglicka?" spýtala som sa pre rozprúdenie konverzácie. Hannah iba sklesnuto pokrútila hlavou. „Nie. Mali sme, ale manžel musí odcestovať na služobnú cestu. Takže Yong Joon neuvidí starých rodičov ani tento rok. Naposledy ho videli, keď mal pár mesiacov," vzdychla si. 

Bolo mi jej ľúto. Vianoce by nemal nikto tráviť sám. A odlúčenie od rodiny som dobre poznala. Nebolo ťažké súcitiť s ťažkosťami jej duše. Tak som sa ako zvyčajne, ponúkla všetko napraviť.

„Ak chcete, môžete prísť večer k nám. Budeme znova všetci spolu, keďže nikto nestihne ísť domov." Hannah sa pri tej predstave trochu rozjasnila tvár. „Mohli by sme?"

„Pravdaže," odpovedala som presvedčená o svojich slovách, „Budeme pozerať filmy, dávať si darčeky. Bude to zábava. Len ešte neviem presne, kde sa chystáme zostať. Tak ti budem písať." Vysvetlila som upravujúc si vlasy pod čapicou. 

Skôr ako som stihla načať ďalšiu sviatočnú tému zastali sme uprostred chodníka. Oproti nám stála vysoká postava zababušená v šále a čapici. Šedý kabát mu siahal, až po členky a tvár skrýval pod rúškom.

„Soo Ah, Hannah!," oslovil nás okoloidúci, „Som rád, že som vás ešte stihol." Keď som sa lepšie prizrela spoznala som Namjoona. „Och, to si ty. Skoro som ťa nespoznala," prehodila som len tak. Hannah vedľa mňa sa skryla do svojej hanblivej ulity, ako vždy pred ním.

...

Veci sa zmenili, odkedy sa naposledy videli. Namjoon sa pri zmienke o nej vždy rozžiaril, ako vianočný stromček.  A keď ju uvidel jeho nadšenie iba ťažko skrýval. Zato Hannah svoje motýle v bruchu z neho dokázaladokonale skryť pod červený rumanec v lícach. Ten samozrejme všetkých presvedčil o vo vzduchu zaváňajúcej pravde.