Like an (y)Arrow

To: Jungkook

Je to už skoro týždeň, čo som podpísala zmluvu s pánom Wangom. Môj obchod rozkvitá a ja mám zrazu množstvo voľného času. Môžem sa venovať škole, priateľom a konečne volám aj rodičom. Je zvláštne, že sú teraz ku mne bližšie, ako keby boli doma. Thajsko je ku Kórei skutočne blízko v porovnaní so Slovenskom.

Viac vás však asi zaujíma, čo za zmluvu som to vlastne podpísala. A aby som bola úprimná. Ani ja sama neviem, čomu všetkému som svojim podpisom dala súhlas.

Takže. Veci sa majú takto: Pán Wang mi navrhol ponuku, čo sa vraj neodmieta. On mi nájde výpomoc do obchodu. Vyberie tie najlepšie krajčírky a budem mať vlastnú ekonómku, ak.... Ak mu sľúbim, že môj obchod bude spolupracovať so spoločnosťou Big Hit Entertainment.

V skratke to teda znamená, že ja budem iba majiteľom obchodu a môj obchod sa preslávi. Môj maličký obchodík sa stane značkou. Budem expandovať oblečenie pre skupiny v Big Hit. Znamená to tiež, že budem mať veľa práce, keď sa chlapci vrátia. Budem potrebovať väčšie priestory a tiež viac vybavenia.

Rovnako som sa rozhodla interiér obchodu zmeniť. Množstvo farieb sa mi prestalo páčiť, chcem sa pohybovať v škále bielej, alebo krémovej spolu s tmavým drevom. Obchod by tak mal nadobudnúť elegantnejší a serióznejší vzhľad.

Bola som v banke, aby mi schválili úver. A môj projektant mi spravil nádherný náčrt nových priestorov.

Na poschodí, ktoré teraz vlastním sa bude rozprestierať časť pre zákazníkov. Na ďalšom poschodí, ktoré sa chystám od majiteľa budovy odkúpiť, bude ateliér. Priestor pre štyri pracovné stoly so strojmi, regále na látky. Tiež veľký voľný priestor pre figuríny. Svoju kanceláriu umiestnim do svojho starého ateliéru o poschodie nižšie. Bude to nádhera.

...

Je štvrtok popoludní a ja sa vraciam z práce domov. Dnes som sa venovala tak, ako dni pretým zaškoleniu nových krajčírok. Sú to už skúsené dámy, ktoré sa tomuto remeslu venujú dlhšie ako sa ho ja učím. Preto nebolo veľmi, čo vysvetľovať.

Štvrtok je môj obľúbený deň, nielen preto, že končím v obchode skôr. Ale aj preto, lebo chodí pošta. A každý štvrtok dostanem nové správy od Jungkooka. Je to také romantické. Vždy som si priala, aby mi môj frajer písal listy a básničky. A teraz som dostala, čo som vždy chcela. Jungkook mi pravidelne každý týždeň napíše, ako mu chýbam. Čo majú nové a nezabudne mi povedať, že ma miluje. Preto sa vždy teším na cestu domov, aby som si na pošte vyzdvihla svoj list. Dnes som však dostala rovno dva.

Ako som kráčala domov zahĺbená v Jiminových sťažnostiach na všetko možné, čo sa deje vo výcvikovom tábore, vrazila som do pani Lee. Práve vychádzala z výťahu.

„Och, zlatko moje, si v poriadku?" pýtala sa ma zaskočená, že ma vidí. Často sa už nestretávame, pretože odchádzam vždy skoro ráno a zo školy sa vraciam neskoro večer.

„Áno, nič sa mi nestalo. Prepáčte, nevšimla som si vás." Ospravedlnila som sa spolu s hlbokou poklonou. Pani Lee sa iba hrejivo usmiala a pohladila ma po tvári: „Nič sa nestalo. Mimochodom odniesla som ti hore balík. Poslali ti ho z BigHitu, priniesol ho kuriér." Informovala ma, kým sme stáli ešte stále medzi dverami výťahu.

„Ďakujem, pekne. Nevedela som, že mám očakávať balík. Keby som to bola vedela, prišla by som si poň, aby ste ho nemuseli vláčiť. Dúfam, že nebol ťažký."

Ďalších pár minút sme strávili milou konverzáciu. Zašla som k nej na kávu. Doháňali sme zameškané. Aj pán Lee bol doma. Včera ho pri oprave potrubia seklo, takže musel ležať.