Like an (y)Arrow

Bam!

Soo Ah p.o.v

Keď som včera čakala v nemocnici Tae mi volal najmenej osemkrát. Spočiatku som tomu nevenovala pozornosť, najmä preto, že sa mi s ním nechcelo riešiť, ako vyperie fľak od ktoviečo z čierneho trička. Totižto, ak mi Tae kvôli niečomu volal, bolo to deväťdesiat percent času kvôli hlúpostiam. Pranie, varenie, alebo keď potreboval strážiť Yeontana.

Nechala som to teda vytrápiť, ale jeho vyzváňanie bolo neúnavné. Tak som zdvihla: „Som v nemocnici, čo sa deje?" Zrejme som znela viac otrávene, ako som v skutočnosti bola.

„V nemocnici?!, jeho paniku som rýchlo schladila. „Som na návšteve. Mne nič nie je. Tak už hovor, prečo ma bombarduješ?" Tae znel vyľakane, ale šípila som, že to nebude kvôli tomu, že som v nemocnici.

„Soo Ah, vieš prísť? Mám problém. Ale musíš prísť sama." Nestihla som namietať, lebo zložil. O dve sekundy mi pípla správa s lokalitou, kam sa mám dopraviť. V mobile znel vystresovaný a naozaj panikáril. Mal šťastie, že som nemala nič na práci. Dupla som na plyn. Dúfala som, že sa nedeje najhoršie. Stresových situácii mám po stretnutí s Jungkookovou mamou na celý mesiac dosť. Po ceste mi tentokrát nevolal Tae, ale Lisa.

„Vieš kde je Tae? Mne nedvíha mobil a som poriadne naštvaná. Ak s ním budeš tak mu prosím odkáž, že sa už ani vracať nemusí. Ďakujem." A aj ona ma zrušila skôr, ako som stihla niečo povedať. Dnes sa so mnou veru nikto nebabral. Tuším som si najviac pokecala s recepčnou v nemocnici.

Dorazila som. Vybehla po schodoch. Dvere na Taeho byte boli pootvorené, vošla som. „Oh, Soo Ah konečne si tu. Všetky inštrukcie sú tu, všetko ti vysvetlím neskôr. Zostaň tu s nimi prosím ja musím bežať za Lisou. Konečne sa to začalo nejako posúvať zo spálne do vzťahu a ja som to hneď pohnojil. Musím bežať, ďakujem maj sa, pa." Už sa nechcem opakovať, ale ja som sa nestihla ani vyzuť už mi buchol dverami pred nosom.

Bolo jasné, že tí dvaja sa pohádali. Ešte zrejmejšie bolo, že Tae spravil nejakú somarinu. No a teraz to šiel nejako napraviť. Môj skromný názor? Aj tak skončia spolu a v posteli.

Lisa bola podľa Jungkookových slov do Taeho buchnutá už dlho. Preto bola nesmierne šťastná, keď si ju Tae konečne všimol. Ich úlet na narodeninovej párty všetko posunul na celkom inú koľaj. Odvtedy si vyšli párkrát von a začínalo to vyzerať, že z nich bude celkom pekná dvojka. Lenže Tae je stále iba muž a Lisa nie je dievča, ktoré by pre lásku zahodilo svoje zásady. V tomto bode im to očividne začalo škrípať. Dúfala som však, že sa preto, nech je to hocičo nerozídu.

No na moje počudovanie to hocičo, bolo malé, chlpaté v skutku rozkošné. Šesť malých šteniatok podobných Yeontanovi sa tislo k sebe v pelišku. Yeontan pri nich poslušne sedel a aj keď ma zbadal nerozbehol sa ku mne. Prišla som až k nim. „Ahoj Tani," pozdravila som ho a poškrabkal ho za uškom.

Yeontan mi oblizol ruku a nechal ma nech sa na jeho zverencov bližšie pozriem. Boli to malé chlpaté gule, celé čierne. Vyzerali, že sa práve napapali a teraz zaspali. Nechala som ich tak a šla som do kuchyne.

Inštrukcie, tak ako vždy viseli na chladničke, prilepené magnetkou. Keď som chodievala strážiť Yeontana, vždy som tam mala napísané dávkovanie jeho liekov a krmiva. Dnes bol zoznam rozsiahlejší.

„Ahoj Soo Ah,

v prvom rade ďakujem, že si prišla takto na rýchlo. Dúfam, že zajtra budem mať čas ti všetko vysvetliť. Ako môžeš vidieť toto sú Taniho deti. Aj o tom sa dozvieš potom.

Prosím, dnes večer im daj papať a tiež zajtra ráno. Dávkovanie je napísané na balení krmiva v kumbáliku. Pravidelne im kontroluj vodu. Venčiť ich nemusíš, snažím sa ich zatiaľ naučiť na podložky. Keď pôjdeš večer s Yoentanom von, zavri ich do ohrádky v spálni.

Ešte raz ďakujem. V hosťovskej máš ustlané. Na spanie si kľudne vezmi niečo z šatníka. Chladnička je plná, papaj, čo si prosíš."

Taehyung

Poviem vám strážiť šesť šteniatok nie je med lízať. Okrem toho, že sme ich s Tanim naháňali po celom byte, dostať ich do ohrádky bolo to najťažšie. Kým sme ich tam dostali, Yeontanovi sa chcelo skôr spať než ísť na prechádzku. Nejako sme to však spoločne zvládli a ja som si pospala krásnych päť hodín.

Ráno sa Tae vrátil skôr ako som čakala. Šteniatka boli napapané, podložky vymenené a ja som sa chystala nakŕmiť seba. Robila som vajíčka, tak sa Tae ku mne pridal. Sadol si za stôl a začal jesť. „Tak, čo sa medzi vami stalo?" spýtala som sa prežúvajúc.

„No," vložil si ďalšie sústo do úst, „Yoentan má kamošku. Haeri. Stretli sa v parku. Tak sme si spolu pár krát vyšli. Haerina majiteľka je fakt super baba." Tu som ho stopla, lebo som celkom dobre rozumela dejovej línii tohto príbehu.

„Takže ste si pár krát vyšli. Psíci si padli do oka vy tiež. A teraz je Yeontan ocko a ty si to pekne pohnojil." Dokončila som za neho, skôr ako to mohol spraviť on. A nemýlila som sa. Aspoň nie vo všetkom.

„Šteniatka mi priniesla, keď bola doma aj Lisa a tá si z toho vyvodila hneď svoje. Ona si ich doma nechať nemohla, tak som si ich vzal. Lenže Lisa medzi tým odišla celá nadurdená a už to šlo len dolu vodou. Ale urovnal som to." Pri poslednej vete sa usmial, akoby si spomenul na niečo zo včerajšieho večera. Ja som sa zatvárila trošku znechutene, preto hneď dodal: „Nemali sme sex!" Vyčítavo rozhodil rukami, akoby som bola ja tá jediná, čo na nič iné nemyslí.

„Spýtal som sa jej, či bude moje dievča. Oficiálne. A povedala áno." Nasledovalo niekoľko minút čistej radosti a nadšených debát.

No a tak nejako som sa zrazu vracala domov nie so šiestimi, ale jedným chlpatým šteniatkom domov. Po ceste som sa zastavila nakúpiť jej nejaké vecičky do nového domova.

Doma som rozložila položky, aby som nemusela utierať po chlpatej guličke mláčky každých desať minút. Nachystala som jej misky na vodu, ktoré som kúpila a po náročnej noci som sa vyvalila na gauč. Malú guličku zatiaľ bez mena som si vzala k sebe a trošku sa s ňou hrala. Medzitým som sa snažila vymyslieť jej vhodné meno.

„Som doma!" zavolal Jungkook od dverí. Ja som sa nadšene postavila, že mu ukážem nového člena našej domácnosti. Ale moje kroky zastali ešte pre gaučom.

„Jungkook, to je čo?!" spýtala som sa zarazená. Jungkook v ruke držal vôdzku na ktorej viselo dlhonohé hnedé šteňa dobremana. „Toto je Bam." povedal s úsmevom na tvári. V tej istej chvíli spoza gauča vyštartovala moja malá gulička. To sa zase Jungkook tváril, akoby ho prešiel kamión.

„A toto je Boba," oznámila som podráždene. Meno mi napadlo práve vo chvíli, keď si Bam ľahol na zem a Boba okolo neho začala poskakovať. Vyzerala totiž ako malá gulička čiernej tapioky.

„Čo budeme robiť s dvoma psami, Jungkook? Jeden z nich musí ísť naspäť." vyhlásila som po chvíli, kedy sa obaja chlpáči začali bezhlavo naháňať po byte. Jungkook som mnou súhlasil. Ale ani jeden z nás sa nechcel vzdať toho svojho.

„Tak, čo teda?" snažila som sa dostať z neho nejaký rozumnejší nápad. Jungkook mal zrejme do bodky pre myslený svoj plán. A malá Boba, keďže je ozaj maličká mu v ňom veľký bordel nenarobila.

„spravíme to nasledovne. Bam je zahlásený na výcvik aj do psej školy. Prihlásime tam aj Bobu, aby sa spolu naučili vychádzať. Vychováme ich a budú ako súrodenci. Bam budem strážiť a Boba bude dekorácia k sedacej súprave. Môže byť?"

Môj súhlas prerušil Bam, ktorý....akoby som to slušne povedala? Netrafil podložku. Najprv šesť šteniatok, teraz už len dve. Jediný problém bol, že Bam svojou veľkosťou predčil aj tých šesť.

„Tak fajn. Ostávajú. Ale staráš sa o nich aj ty, jasné?" Varovala som Jungkooka so vztýčeným prstom.