Like an (y)Arrow

Red Lights, Green Lights...Welcome to the Nightmare!

Ahojte, ospravedlňujem sa, že som vás ukratila o jednu kapitolu túto nedeľu. Mala som trošku ťažší strát po prázdninách, keďže má premohli vážnejšie zdravotné problémy.
Dúfam, že dnešná časť vasu túžbu po novej časti uspokojí hoci možno bude trošku netradičná.
Iba takto v krátkosti vám želám krásny týždeň, tým či majú prázdniny, nech si ich užijú a príjemné čítanie. 💜💜💜💜💜

Po nekonečných prípravách som mohla konečne opustiť izbu. Cítila som sa ako skutočná celebrita.

Rozprávkové šaty, ktoré som si vysnívala, zdobili moje telo. Popoluškine črievičky boli skryté pod ich dlhou sukňou. Husté vlny mi padali na plecia z polovičného chvosta zopnutého ozdobnými sponami. Môžem pokojne tvrdiť, že som vyzerala dychberúco. Maskérky a všetky ostatné staff, ktoré Wang objednal, odviedli skvelú prácu.

Teraz som sa viezla dolu výťahom k limuzínam. Prípravy trvali dlhšie, ako sme predpokladali, takže na mňa všetci čakali. 

Cítila som sa mocne, akoby som mala všetkých v hrsti. No aspoň jedného z nich som mala. Jungkooka.

Hoci naše najväčšie zbrane boli ticho, tentoraz som sa vôbec necítila previnilo. Nemyslela som si, že som jediný záporák tohto príbehu.

Aby som pravdu povedala, necítila som sa celkom príjemne, že sa nerozprávame, ale moje city boli teraz dôležitejšie. Už som si kvôli svojej ohľaduplnosti a trpezlivosti prežila viac než dosť, teraz som nemala v úmysle robiť zo seba obetného baránka. Hnev a hrdosť po prvý raz prevládali nad mojím mäkkým srdcom.

Ako žiariaca hviezda som vyrazila dych všetkým prítomným. Nikto sa nezmohol na slovo, okrem pána Wanga.

„Vyzeráš skutočne nádherne, Soo Ah," povedal a podal mi ruku, aby som mohla zisť po schodoch. Previedol ma po dlhom koberci až k limuzíne a pomohol mi nastúpiť.

Len, čo som si sadla, nasledovali ma ďalší. Posledný nastupoval Jungkook. A to by som nebola ja, keby som mu znova neukázala svoju "moc".

Na celú limuzínu som vyhlásila, že s ním odmietam sedieť v jednom aute.

„Ak nevystúpi, odchádzam ja. Jednoducho, takto to nepôjde." skúšala som rozhorčený tón, aj keď v skutočnosti sa mi to zdalo smiešne. Myslím túto situáciu. Naozaj som s ním nechcela sedieť a cítiť jeho urazený pohľad.

Zberala som sa na odchod, chcela som si vymeniť miesta. Jungkook tu a ja tam. Ale Jungkook stojaci na polceste dnu ma predbehol.

„Pôjdem ja," povedal sklesnuto hrubým hlasom a nastúpil do druhého auta s Jiminom a Teahyungom. Oni traja sa viezli sami v menšom aute, zatiaľ, čo my ostatní sme okupovali limuzínu.

No a mohli sme vyraziť.

...

Po ceste krátko pre tým, ako sa to všetko stalo som sa rozprávala s Yoongim o Makayle.

Yoongi preukazoval značný nesúhlas s tým, že ostáva tak dlho bez svojej dcérky, ale nechcel nechať kamarátov v štichu.

No a práve, keď sme sa dostávali k odhaleniu tajomstva Jinovho dnešného skvelého vzhľadu sa to stalo.

Stáli sme na červenej, na križovatke. Preblikla zelená a my sme sa pomaly rozbiehali, keď do čierneho sedanu pred nami v plnej rýchlosti vpálilo auto.

Zamrzol zvuk, znova bolo ticho. To strašidelné ticho, keď vybuchne prvá bomba. Zatajila som dych.

Obe autá boli celkom zničené. Zadné dvere sedanu boli z oboch strán pomliaždené. Na jednej strane sa o ňu opieral železný stĺp semaforu a z druhej strany plechy tlačilo nabúrané auto.