Like an (y)Arrow

Busan Satoori or how my heart skipped a beat

Momentálne sedím s Jungkookom v Yoongiho aute, pretože.... Vlastne netuším prečo a moje otázky zostávajú nezodpovedané.

Jungkookova odpoveď na akékoľvek moje otázky je "uvidíš" . Tak čakám a dúfam, že keď uvidím kam ideme, iba my dvaja, tak ma z toho nebude prechádzať zrak.

...
„Jungkook prečo si odbočil? My nejdeme na letisko, alebo?" Cestu som nesledovala najpozornejšie, ale nemohlo mi uniknúť, že veľké suv s našimi kamarátmi pred nami zrazu zmizlo.

Jungkook sa zase vyhol odpovedi. Nevyhol, iba ju odignoroval sladkým úsmevom.

Začínala som panikáriť, prečo mi to nemôže povedať?! Hnevala som sa a svojim prudkým vydýchnutí som to dala jasne najavo. Otočila som sa k oknu, ruky si založila na prsiach. Keď mi chcel na stehno položiť ruku, odtiahla som sa ešte ďalej.

Zastali sme na letisku, takže som svoju odpoveď dostala. Zostávalo zistiť destináciu. Vari sa nechystá uniesť ma, aby nemusel odísť. Budeme žiť na Bahamách dokým nezostarneme? Zmeníme si mená a spálime naše doklady? Uznávam bizarné, ale bohatý slávny chlap, čo má v živote všetko, je aj všetkého schopný.

...
„Dobre, myslím, že kým ti to nepoviem nenastúpiš do lietadla. Takže. Ideme do Busanu, na otočku. Idem sa rozlúčiť s halmeoni. Chcem aby si šla so mnou, aby ťa spoznala. Aby spoznala dievča, ktoré tak veľmi ľúbim."

ERROR, mimo prevádzky, nefunguje, koniec, tma. On chce čo? Vziať ma kam? Viete vôbec, čo toto znamená? Tomuto sa hovorí pohreb zažíva, vážení.

Ak sa nebudem páčiť tejto žene, nebudem sa páčiť nikomu v rodine Jeon. To pre mňa znamená vyhnanstvo. Jungkook sa so mnou rozíde a koniec. Všetci v jeho rodine ma budú nenávidieť. Ale jasné, poďme navštíviť tvoju Halmeoni, prečo nie? Už celý víkend mi krvný tlak nestúpol na maximum tak ho musíme rozprúdiť.

...
„Jungkook, toto nie je vtipné, "začala som vážne," uvedomuješ si to, však? Ak je to vtip tak ti nevyšiel, mrzí ma to. A ak nie, tak si sa asi pomiatol, pretože tento zadok Soul neopustí."

Do čoho som sa to ja zase zaplietla. Nemôžem si posledný deň užiť s frajerom pri pozeraní filmov. Pomôžem mu baliť a spoločne sa budeme uisťovať, ako veľmi jeden druhého ľúbime.

Nie, v mojom živote musí byť všetko stres, panika, adrenalín. Asi podám reklamáciu, chcem sa narodiť ešte raz.

„Kvetinka. Ja by som ale veľmi chcel, aby si šla so mnou. Možno nie sme spolu tak dlho, aby som ťa musel predstavovať rodine, ale ja to chcem urobiť. Moja starká je naozaj skvelá a ja viem, že si ťa hneď obľúbi. Ty si predsa úžasná osôbka. Nemusíš sa ničoho báť." Presviedčal ma a pritom sa mi hral s prameňom vlasov.

Z mojich slov pochopil, že to myslím vážne a nechcem nikam ísť. Vie aj to, že stretnutie s jeho rodinou je niečo ako uvítací rituál do rodiny a v Kórei je to veľká vec. Ak rodina povie: „S ním teda chodiť nebudeš," tak s ním chodiť nebudeš, alebo ťa vydedia. Ale inak no big deal.

„Kookie ja neviem. Nemôžeme to nechať tak? Ty choď, rozlúč sa a predstieraj, že ja som tvoja upratovačka, čo náhodou s tebou spáva, alebo ja neviem. Nemám z toho dobrý pocit. Pozri, čo mám na sebe a čo ak sa zakokcem. Som cudzinka a...a." Došli mi argumenty. Jungkooka som očividne pobavila. Zakrýval si rukou ústa a oči mu splývali do tenkých liniek. Áno, Soo Ah, smeje sa na tebe.

„Jungkook-ah, nesmej sa!" Udrela som ho rukou do ramena a našpúlila pery.

„Prepáč, láska, ale toto sú absurdné výhovorky. Moja rodina nie je taká konzervatívna, ako si myslíš. Halmeoni je super. Ona má rada každého." ak mi tímto chcel dodať odvahu, tak sa mu to vôbec nepodarilo.