Like an (y)Arrow

The Big Red Car

Boli Vianoce. Skutočné rozprávkové Vianoce. Hudba hrala v pozadí a izbou rozvoniavali medovníky. Stromček zaujal v miestnosti hlavnú rolu. Pocity ako radosť, láska či pokoj, boli silnejšie ako obvykle. V obraze pred sebou som cítila domov.

Okolo stromčeka sedeli moji priatelia a šuchot baliaceho papiera sa miešal s nadšenými prejavmi. Iskričky v ich očiach ožiarili celú miestnosť ako oblohu.

V záujme zachovania skromných Vianoc sme sa všetci dohodli na neveľkých daroch. Väčšinou sme zohľadňovali praktickosť nad originalitou. A čo by to boli Vianoce bez ponožiek. Od každého som dostala jeden pár. Boli v pestrých farbách so zábavnými obrázkami.

Najväčšiu radosť mal aj tak malý Yong Joon, ktorý prišiel s Hannah po večeri. S Jungkookom sme mu kúpili autodráhu k autíčku, ktoré dostal pred pár dňami od Namjoona. Od radosti skákal a tlieskal ručičkami. Jeho očká odrážali tú najkrajšiu detskú radosť. Nebol však jediný, kto nedokázal skryť pocity pod viečka. Zatiaľ čo sa Hannah so záľubou dívala na svojho syna, chlapec s jamkami na lícach ju zbožňoval z diaľky. Namjoon z nej takmer nedokázal odtrhnúť oči. Na chvíľku mi prišlo ľúto, že si vybral práve Hannah, pretože je vydatá. Ale tá chvíľa sa skončila v momente, ako sa ona pozrela smerom ku gauču a pod intenzívnym pohľadom jej zružoveli líca.

Zrazu sa aj mne ocitol darček v na kolenách. Červená mašľa a úhľadne prekryté rohy baliaceho papiera. Nebudem klamať, bola to pomerne veľká krabica. Otvorila som ju a aj mne sa oči rozžiarili. Kašmírový kabát v krásnej  tmavej béžovej farbe.

„Keď sa ti tak veľmi páčili, tak sme ti ho kúpili." Povedala Jin-Ho, keď ma objala okolo krku.

„To je úžasné. Ďakujem ti, vám obom." Viac som sa k nej privinula a úsmev venovala Yoongimu. Ten mi pokynul hlavou a rovnako opätoval jemný úsmev. Dojemnú chvíľu prerušil Tae.

„My by sme vám chceli dať náš spoločný darček. Aby sa mala Mae-Rae dobre, nie len v bruchu, tak sme jej pripravili pohodlný transport." Hovoril zatiaľ, čo Hobi vtlačil do miestnosti detský kočík. Bol v elegantnej bielej farbe so šedými doplnkami. Vyberali ho Namjoon spolu s Taehyungom. Ale i tak trvalo dosť dlho, kým sme sa všetci zhodli. Chlapci šli skôr po farbe a vzhľade a ja s Jungkookom sme sa snažili vybrať, čo najpohodlnejší pre bábo a maminu.

V každom prípade sme vybrali dobre. Dokazovali to uslzené oči budúcej hormonálne nevyrovnanej mamičky a aj uznanlivý pohľad hrdého otecka.

Jungkook mi do ruky podal už druhý pár rukavíc: „Tieto sú odo mňa. A más rozkaz nosiť ich vždy, keď niekam ideš. Nechcem dostať zápal pľúc vždy keď prídeš zvonka a chytíš sa ma." Nad jeho uštipačnou poznámkou som iba prižmúrila oči a vyplazila mu jazyk. Ako keby som mohla zato, že vonku je zima.

Opatrne som odstrihla plastový uzáver, čo rukavice držal pohromade. Potom som do nich vsunula ruky. Boli to chlpaté palčiaky. Asi najhuňatejšie, aké som videla.

„Kook, asi zabudli odstrániť ochranných čip. Tam vnútri niečo je." Nepohodlne som šmátrala v rukavici. Niečo v nej bolo. To čo som vybrala však nebol čip ani nič podobné.

Chalani sa spolu s Jungkookom smiali a ja som zízala na krabičku v mojej ruke. Na prívesku sa písalo:

Drive safe. I need you here with me.

„Nebudem hysterická," začala som pokojným hlasom skrývajúcim totálne zdesenie.

„Ty si mi kúpil auto?" otázka ostala nezodpovedaná, lebo Jungkook sa na mňa díval so zajačikovským úsmevom. Nos sa mu krčil a tešil sa ako dieťa. Iba mykol plecami.

„Krásne Vianoce, Kráska." povedal Jimin zadržiavajúci smiech.

„Ty si mu s tým pomáhal, že?" otočila som sa na najlepšieho kamaráta. On hrdo prikývol. Hneď nato si odo mňa vyslúžil vankúšom do tváre. Odula som spodnú peru, ale kľúče od auta som nepustila.

„Po prvé, toto vážne nie je fér. Ja som nám kúpila matching pyžamá a ty mne auto. Povedali sme si žiadne veľké darčeky. A po druhé.....žiadne po druhé. Chcem ho vidieť!" vyskočila som zo zeme na rovné nohy. Nadšená, šokovaná a príjemne rozrušená.

Auto parkovalo kúsok cez ulicu a bolo ho vidieť z okna. Chlapci ostali hore a ja som sa s mojim frajerom pobrala k červenému mercedesu so zlatou mašľou na kapote. Bola to riadna mašlisko, prekrývala takmer celú kapotu a nebolo vidno na čelné sklo.

Jungkook odomkol z diaľky auto a to zablikalo. Od vzrušenia som až zvýskla. Naše prepletené prsty som pevne stisla a pritúlila sa k nemu ešte bližšie.

„Aj keď sa na teba hnevám, že si mi ho kúpil, milujem ťa. Si oficiálne najlepší frajer, už to nemôžem popierať."

„Ja som myslel, že najlepší som bol už vtedy keď som ťa v kuch.." prekryla som mu ústa rukou.

„Shhhh, nie na verejnosti," usmiala som sa hanblivo. Ale mal pravdu. Po jeho čísle na kuchynskej linke bol rozhodne považovaný za najlepšieho.

„Tak nastúp," pokynul mi Jungkook. Ja som zaváhala iba na sekundu. Potom som sa hrnula na stranu šoféra. Kým Kooko odstraňoval ozdobu ja som obdivovala interiér. Bledo šedé poťahy aj palubná doska. Dotykový displej. Priehradka na slnečné okuliare, ktorú som vždy v aute potrebovala. Aj držiak na poháre, dva podotýkam.

„Tak, čo páči? Budeš ma v ňom voziť do práce?" Prisadol si ku mne a pohladil mi stehno. Miesto odpovede som sa iba šťastne škerila a kývala hlavou. Jungkook sa naklonil a pobozkal ma, „milujem ako ti od šťastia žiaria oči," dodal, keď sa odtiahol. V tej istej chvíli som naštartovala a pridala plyn. Motor dominantne zavrčal a mne sa telom prehnala elektrina.

„Čo povieš na skúšokbnú jazdu," nahodila som šibalský pohľad. Kook s rešpektom opatrne chytil okraj bezpečnostného pásu a nahlas preglgol. Budem to brať, ako áno.