Like an (y)Arrow

Stalker and Crime

Niečo vyše mesiaca prešlo v pomalom tempe. Bam nám stihol rozhrýzť zopár párov topánok. Medzi nimi boli aj moje lodičky od Channel. Začo som mu teda veľmi vďačná nebola. 

Nanešťastie Boba svojimi výstrednosťami nezaostávala. Rozkúsala nám rohy sedačky a potrhala závesy. Našťastie v psej škôlke sa veľmi rýchlo naučili všetko potrebné a za prejdený čas už z nich boli celkom civilizovaní chlpáči.

Bam zvykol ležať na chodbe pred dverami a poslušne strážil. Boba tá sa najradšej ukladala na gauč, alebo k Jungkookovi do postele. Spočiatku bolo ťažké si zvyknúť na ďalšie dve bytosti v dome, ale po pár dňoch sme všetci zapadli do tých správnych koľají. Dokonca som bola rada, že ma niekto doma čaká. 

S Jungkookom sme boli nútení nájsť si na seba čas, pretože prechádzky vyžadovali nás oboch. A tak sa nám večerné prechádzky stali akousi tradíciou. Prechádzali sme sa, veľa sa rozprávali o celkom obyčajných veciach a aspoň na chvíľu zabudli, že sa nás vyššia moc showbiznisu snaží rozdeliť.

Popularita nám však obom vzrástla. Bolo to neuveriteľné. Môj obchod sa rozrástol aj na internetovú pobočku. Ale najlepšia správa zo všetkých bola, keď mi prišla pozvánka na jednu malú módnu prehliadku do Paríža. Na prehliadku pozvali aj Jungkooka, ako môj doprovod. Čo bolo od nich veľmi pozorné. Samozrejme, musela som ísť sama, lebo chlapci odlietali do Japonska na koncert.

Aby som bola úprimná, Paríž ma uchvátil. Mesto bolo nádherné a prehliadku som si veľmi užila. Spoznala som nových kolegov z brandže a skvele sa zabavila. Od usporiadateľa som dostala ponuku, že ak v budúcnosti budem chcieť usporiadať vlastnú prehliadku svojej kolekcie jeho štáb mi je plne k dispozícii. A vtedy mi zišlo na um, že vo vidine budúcnosti to vôbec nie je zlý nápad. O prezentovaní svojich návrhov som nikdy celkom neuvažovala, keďže nie som vôbec značka. Ale s Wangovou pomocou a skvelou reklamou Hybe lables by som sa na takúto úroveň dostať mohla.

Po návrate domov ma však čakalo množstvo nevyriešených problémov a jeden sa mal ešte len skomplikovať. Katastrofa dva v jednom, skutočne double dip.

Jungkook bol aj s ostatnými aj po mojom návrate ešte v Osake. Napadlo mi preto, že sa na jedno doobedie zastavím u Jini. Akurát som jej chcela volať, nech mi uvarí kávu, kým prídem. Prerušil ma však hovor od Hannah.

„Niečo v obchode?" spýtala som sa okamžite. Práca bolo prvé, čo mi pri jej mene napadlo. Skutočne ukážková priateľka som.

„Ahoj. Nie, s obchodom je všetko v poriadku. Iba volám, že dnes nemôžem prísť do práce, pretože som v nemocnici. Chcela by som ťa poprosiť, aby si sa postarala o Yong Joona, kým ma pozajtra prepustia. Manžel išiel na služobku a môj maličký je teraz doma sám. Viem, že by sa o seba postaral, ale stále je maličký. Mohla by si to pre mňa spraviť?"

Ani na sekundu som nezaváhala. Ako som už veľakrát povedala, Yong Joon je zlaté dieťa. Navyše bolo by od Hannah nezodpovedné, ak by ho nechala samého doma iba s chyžnou. Ja som bola naopak veľmi rada, že sa pýtala práve mňa.

„No jasné. Určite ho postrážim. Som doma, tak ak mi pošleš adresu, môžem hneď vyraziť. Neboj sa, ja a Yong Joon sa skvele zabavíme. Má zajtra škôlku?" Napadlo mi, že ja pracovný týždeň a Yong Joon by nemal vynechávať zo škôlky, aby nevypadol z rytmu.

„Zavolám chyžnej, aby ho pripravila. Adresu pošlem do mobilu a do škôlky stačí, ak ho vezmeš na osmu. Aj tú adresu ti pošlem. Ďakujem Soo Ah...veľmi." Hannah znela strhane aj cez mobil. No bolo počuť ako jej odľahlo, keď zistila, že o Yong Joona bude dobre postarané. Celkom ma zaujímalo, čo sa stalo, že Hannah skončila v nemocnici, ale nechcela som ju obťažovať, keď sa zrejme necítila dobre. Povedala som si, že sa nato spýtam môjho malého kamoša.