Ako vyjednávať so Smrťou 2

174.Krok: Hrobky ukrývajú veľa rôznych pascí!

Ako na ihlách vyskočil z hromady pokladov a horúčkovito zo seba strhával rôzne šperky. Jeden perlový náhrldelník nevydržal jeho hrubé móresy a roztrhol sa mu. S panikou ho od seba odhodil. Našťastie to stihol ešte pred tým, než sa mu rozpadol v rukách. Bláznil sa, akoby mal na sebe tony výbušnín čakajúcich na svoj čas ukázať svoju pravú silu. A možno nebol ďaleko od pravdy. Tiež som mu pomáhala. Nemohla som predsa dovoliť, aby teraz bolo po ňom. Musela som sa ešte odtiaľto nejako dostať. Avšak prstene, ktoré si nasúkal na očividne príliš hrubé prsty nechceli zliezť dole.

"Ako sa ti to podarilo?" nechápavo som krútila hlavou, zatiaľ čo jeho tam chytali od strachu mdloby.

"A čo ja viem?! Okamžite mi to daj dole! Prikazujem ti to!"

"Anubis, nepomáhaš mi. Upokoj sa!"

"Upokojiť sa? Kto mohol prísť s tak krutým žartom?"
Nadvihla som obočie.

"Žeby sám Usirus?"

"Nemôžeš všetko zvaliť naňho, duša!"

Prekrížila som si ruky v bok.

"O vážne? Premýšľaj predsa! Prvá miestnosť mala odohnať stratené duše. Prečo by sa táto nemala zbavovať bohov? Po rozkúskovaní by som ani ja nechcela, aby ktokoľvek z vás narušoval môj pokoj! A nehýb sa!" rozkázala som mu a schytila jeho trasúce sa prsty.

"Uvoľni ruku!" Anubis ju však naopak zaťal.

"Anubis, rob ako ti hovorím, inak tie prstene jednoducho dole nedám!" Boh smrti zomkol pery do úzkej čiarky. Hlasno sa nadýchol. Následne pokojne vydýchol.

"No vidíš," pochválila som ho. "Ešte ju uvoľni." Anubis zopakoval nádych a výdych niekoľkokrát. Opatrne som vzala medzi prsty jeden prsteň. Jeho ruka sa zatriasla.

"Len pokoj," tíšila som ho. Pomaly som ním točila.

"Hlavne opatrne, Leila," šepol mi takmer bez dychu. Jeho bledá tvár hovorila za všetko. Sústredene som ho pomaly vyvliekla z prstu. Usmiala som sa.

"Tak, jeden by sme mali. Ešte zvyšných desať."

☥☥☥

"Uf...už som si myslel, že sa toho nedočkám!" s úľavou si vydýchol a poprezeral si obe ruky. Mimovoľne sa mi zdvihli kútiky úst.

"Prečo sa tak usmievaš, duša? Hádam ti len nepríde zábavné pozerať sa na trápenie jedného mocného boha? To by si mohla veľmi rýchlo skončiť v nemilosti."

"Ale nie, Anubis. Tomu sa hovorí škodoradosť. Je to umenie sa usmievať, aj keď toho dotyčného ľutuješ," zaklamala som nevinne.

"Aha, ešte že tak," povedal, a ja som musela vynaložiť celé svoje úsilie, aby som sa nerozosmiala.

"Takže hor sa vpred!" zavelil a pokračovali sme do ďalšej chodby, ktorá sa nachádzala kopami zlata. Prekvapivo, Anubis na nich už ani nepohľadol. Tá chodba viedla do podozrivo prázdnej miestnosti. Na podlahe bol prach a piesok. Očividne sa tak ďaleko veľa ľudí nedostalo. Ak vôbec sa tu niekto okrem nás dostal. Pri tej predstave mi naskočili zimomriavky. A možno len o to nikto doteraz nemal záujem. Na konci nás vítal mohutný otvor. Okolo neho boli veľké sochy Hora a Anupa. Nad rámom boli detailne vyobrazené symboly zahnutej palice a korbáča. Boli to žezla, ktoré na všetkých vyobrazeniach držal Usirus v rukách. Chcela som nakuknúť do tej miestnosti a uistiť sa, že je naozaj prázdna, keď ma Anubis prudko zadržal.

"Želáš si smrť alebo si naozaj až taká naivná?" Nechápavo som sa zadívala do jeho zamračenej tváre. Anubis iba nespokojne vzdychol, rozhliadol sa po okolí.

"Prines mi niečo väčšie z tej falošnej zlatej kopy!" prikázal mi.

Nadvihla som obočie, ale pretože som bola veľmi zvedavá, čo chcel spraviť, poslúchla som.

Vrátila som sa aj s dvoma ťažkými soškami. Boh smrti spokojne prikývol a zobral si ich odo mňa. Potom ich veľkým oblúkom hodil do miestnosti až to hrozivo zarinčalo. Prestrašila som sa. Taký hluk som veru nečakala. Vyčkávala som, že sa niečo udeje, no miestnosť ostávala mĺkva. Neukázali sa žiadne delá chŕliace oheň, ani vyletujúce oštepy. Veľavravne som sa naňho zadívala. To malo byť všetko? Možno precenil účinnosť starovekých mechanizmov. Ak tam aj nejaká pasca bola, očividne nefungovala.

"Potrebujem ďalšie zlato!" rozkázal si.

"Anubis, ale možno ten mechanizmus už neúčinkuje, nech je akýkoľvek."

"Nie, to je vylúčené! Sme v hrobke jedného z najstarších a najuctievanejších bohov. Tu sa pasce nekazia. A teraz buď dobrou dušičkou a rob ako ti hovorím."