Ako vyjednávať so Smrťou 2

148.Krok: Rodinkárstvo je aj medzi bohmi!

"Čo tým myslíš?"

Nervózne som sa zahniezdila. Bol dobrý nápad jej to povedať? Neznesie ma zo sveta len preto, čo o Anubisovi poviem? Povzdychla som si. Byť v nemilosti u jedného alebo dvoch bohov, záleží na tom? Mohla mi iba pomôcť s mojím prípadom skazy.

"Nedostáva odo mňa úctu, ktorú si podľa neho zaslúži. Aspoň nie v takej podobe, ako by on rád chcel. A myslím si, že si to ani nezaslúži. Svojím detinským správaním mi len ťažko niekedy pripomínal boha smrti a balzamovania. Keby mi to toľkokrát nepripomínal, asi by som na to po čase zabudla, že je viac ako len obyčajná pijavica, ktorá nevypustí z úst nič iné ako len hrozby a slová nepohody."

Bojazlivo som pozrela na Eset, čo s ňou moje slová spravili. Mlčala. Ústa mala v jednej čiarke. Napokon prikývla.

"Takže je pravda, že sa za tie miléniá nič nezmenilo," povzdychla si nakoniec. "Ani trochu. Heh ma varoval pred Anubisovým správaním," dodala nakoniec, aby mi ozrejmila svoju otázku. Chápavo som prikývla. "A ako sa boh Heh má? Cestuje po svete, ako chcel?" Prekvapene sa na mňa pozrela. "To vôbec neviem. Nerozprávala som s ním o tom. Ale trápi ma Anupovo správanie. Bol totiž už odmala predurčený k veľkým veciam rovnako ako jeho brat Horus," usmiala sa nad tou myšlienkou. "Som pyšná, že sa môžem nazývať ich matkou. Zatiaľ čo jeden vládol oblohe, druhý zasa si postupne budoval svoje miesto vedľa otca Usira v podsvetí. A nakoniec ho v niektorých časoch aj nahradil. Čo viac by si len matka mohla priať?"

"A nie je Anubisovou matkou Nebhet?" pípla som opatrne.

Rysy jej tváre stvrdli.

"Áno, povedzme, že pravdivo je moja sestra jeho matkou. Ale ona sa oňho nezaujímala. Nechcela ho. Závidela mi môjho manžela a to, že sa prezliekla za mňa, aby nalákala Usira, bola iba čistá podlosť z jej strany. A Anup sa nikdy podľa jej slov nemal narodiť. Bol to omyl." Pozrela na mňa blčiacim pohľadom. "Ak sa matka vzdá svojho vlastného dieťaťa, nemá právo samú seba nazývať viac jeho matkou. Prezliekla sa za mňa, aby obalamutila Usira, čo mu doteraz neviem odpustiť, no tým pádom som to v podstate bola ja! A ja som si ho potom vychovala rovnako ako som vychovávala Hora, vtedy ešte budúceho pána oblohy. Takže ja som Anupovou matkou!"

"Dobre," pípla som prestrašene. Ani by mi nenapadlo, že by na to mohol byť niekto tak citlivý. A vraj sa nerodinkujú. Očividne to Eset nikto nepovedal. Avšak ona ešte neskončila. Rozhovorila sa o Anubisovom detstve, o tom aké vzťahy u nich panovali v rodine.

"Vyrastať medzi bohmi občas bývalo obťažné. Obzvlášť, keď len málokto ho pokladal za súčasť našej veľkej rodiny. Neraz bol bitý svojím okolím. Dokonca aj Horom, hoci som si to nepriala, a on to vedel. No ako sa čas sypal, Usirus objavil jeho talent vidieť duše a cit pre balzamovanie. Zobral si ho pod svoje ochranné krídla a priučil ho svojmu remeslu, pre ktoré je dodnes celosvetovo známy. Stal sa patrónom mŕtvych. Ľudia ho uctievali, vzývali pred smrťou jeho meno a to sa ostatným bohom nepáčilo. Ako sa len mohlo stať, že tak bezvýznamný boh sa mohol dočkať takejto úcty? Niesol sa pred nimi ako páv! Ako hotový vladár celého Egypta! Čo samozrejme iba ďalej ostatných dráždilo k činom. Mal dokonca aj milenky. A koľko ich len mal! Dokonca aj bohyňa Bastet sa ho jedno dlhé tisícročie držala. Boli by spolu krásny pár, no asi len Maat vie, prečo to muselo skončiť."