Ako vyjednávať so Smrťou 2

191.Krok: S bláznivým plánom nie vždy každý súhlasí!

Anubis si ešte niečo škaredé odfrkol na moju adresu, no mlčal. Opäť som sa ponorila do svojho vnútra. Nemienila som dodržať jeho postup. Malo by byť aj v Reovom záujme zachrániť svoju ríšu. Zhlboka som sa nadýchla a v duchu začala:

'Boh Re, vzývam ťa z večného spánku. Som hriešna duša, no potrebujem pomoc tak ako celý moderný svet. Apop sa prebúdza. Bohovia sa proti tebe spykli a ja, smrteľník, som sa nedobrovoľne stala darcom tela pre povstanie novej ríše. Pomôž mi, prosím, zastaviť túto tragédiu! Veľmi úprosne ťa žiadam, zastav to! S pozdravom Leila Dawn.'

Nad mieru spokojná s tým, ako som mu to v duchu preniesla, som sa usmiala a otvorila oči. O to viac ma zaskočila Anubisova reakcia v tvári. Díval sa na mňa s otvorenými ústami, akoby nemohol uveriť tomu, čo som práve urobila.

"Čo je?" nechápala som.

"Sme zatratení," zničene mi oznámil a beznádejne si sadol. Nechápavo som naňho pozrela.

"Veď som ho nijako neurazila! Poprosila som ho z hĺbky srdca o pomoc."

"Tak to potom ho až také hlboké nemáš," sklamane mi odvetil.

"No dovoľ! Keď tak rád komentuješ, možno by si to mohol skúsiť sám! A nezabudni mu na záver povedať, kto vlastne mu to odkazuje a uvidíme, čia správa sa k nemu dostane!"

"Leila, myslíš, žeby som ťa o to žiadal, keby som to mohol urobiť sám? Už dávno by som to spravil! Modlil by som sa k nemu hoci aj celý rok, keby som vedel, že to bude mať zmysel. Avšak on na prosby bohov neodpovedá, keď spí. Nedokáže to. Iba ty ho vieš prebudiť! A ty namiesto skutočnej prosby tu žartuješ!"

"Ja nežartujem, Anubis!" zasyčala som naňho a postavila sa. "A aby si vedel, idem zastaviť Apopa tak či onak! S Reom alebo bez neho. Mám totiž nápad!" 

☥☥☥

"Nevyjde ti to," konštatoval, keď som mu povedala, čo som mala v pláne.

"Ale veď ani ty si si to nevšimol," namietala som. Opäť skrivil tvár do urazenej grimasy. Vyzeralo to tak, že opäť mienil vybuchnúť, no nakoniec sa ovládol.

"Aj tak si nemyslím, že ti to vyjde."

"Tak mi to prosím skús pomôcť pohľadať," žobronila som. Anubis si prekrížil ruky na hrudi.

"A potom čo? Naozaj to mieniš len tak prerušiť a dúfať, že ťa nikto nezastaví? Veď je to absurdné! To nie je plán, Leila, ale samovražda ak nie rovno sabotáž!"

Krivo som naňho pozrela.

"Vieš ty vôbec, čo to slovo znamená?" Anubis sa už chystal pohoršene odpovedať, keď som ho zastavila.

"To je teraz jedno. Nezáleží na tom. Späť k téme. Máš teda akýkoľvek lepší nápad?"

"Okrem tvojej rozprávky s dobrým koncom?" nadvihol obočie, za čo som naňho škaredo pozrela.

"Áno mám."

"Tak von s tým!"

"Utečieme," odvetil prosto.

"A moje telo čo? Pobeží za mnou?"

"Vzdaj sa ho! Presne ako som tvrdil na začiatku."

Zhlboka som sa nadýchla, aby som sa upokojila. Toto som nemohla urobiť. Tadiaľ cesta jednoducho pre mňa neviedla. Musela som sa aspoň pokúsiť získať ho späť.

"Svoj plán nemením.Pomôž mi alebo utekaj," mykla som plecom a odletela k dverám.