Ako vyjednávať so Smrťou 2

184: Nenechaj sa uväzniť reťazami!

Niečo ostro povedala v staroegyptčine a než sa Anubis nazdal, už kľačal na zemi priklincovaní jej démonmi.

"Svoj osud si si spečatil, boh Anubis!" pokračovala nasrdene. "Je čas rozdrviť reťaze, čo ťa spojujú so svetom smrteľníkov!" Anubis zbledol. Očividne ho tá veta veľmi nepotešila. Nevedela som však veľmi o čom rozprávali. Eset sa zachmúrila. Očividne nečakala, že to práve takto dopadne.

"Boh Anubis, rozmysli si to," žobronila Eset so slzami na krajíčku.

"Tu nie je cesta späť. Anubis sa vyjadril dostatočne jasne," oponoval jej Usirus a sklamane sa zahľadel na boha smrti. "Nech je teda po jeho. Šachmet, vykonaj svoj trest, ktorý si mu udelila!"

Šachmet sa zazubila. Spoza šiat vytiahla svoje dva ostré kosáky a pristúpila k Anubisovi. Naklonila sa k jeho nenávisťou skrivenej tvári.

"Je načase sa popozerať koľko duší ti prisahalo vernosť." Postavila sa nad neho a ukázala na Eset. Tá nedobrovoľne pristúpila a vyriekla nad ním nejaké zaklínadlo. Anubis sa zachvel. Bolestivo zatínal sánku. Mykal sa, no démoni ho držali dostatočne silno na to, aby nemohol uniknúť. Odrazu mu z hrude vystrelili zlaté reťaze. Rozbehli sa všetkými smermi. Niekoľko z nich aj ku mne. Boli rôzne hrubé. Niektoré mi pripomínali skôr dlhú retiazku, ktorú by niekto nosil na krku, iné zasa mali hrúbku reťazí, ktoré si ľudia kupovali, aby zamykali brány. Nevedela som, čo to bolo a vôbec, prečo až toľko z nich smerovalo ku mne.

"Ó, naozaj úctyhodná zbierka na tak potupného boha," uznala Šachmet a rozmachla sa zbraňami. Pod náporom ostrej čepele sa najbližšie reťaze preťali ako maslo. Anubis zaúpel od bolesti.

"Hádam si nečakal, že zbavovanie sa vernosti a moci nad smrteľníkmi bude štekliť," rýpala doňho a opäť sekla po ďalších reťaziach. Boh smrti opäť zastonal. V tvári mal výraz nesmiernej agónie. Čo mu to len robili? Nikdy by som neverila, že si to pomyslím, ale bála som sa oňho. Bála som sa, že ho naozaj zabije.

"Aby si vedel, tvoje božské stelesnenie rozbrázdim na drobné kúsočky! Neostane z toho ani zrnko! Nič. Iba holá schránka, ktorá sa kedysi mohla nazývať božským telom!" vykrikovala popri tom ako postupne presekávala všetky reťaze. Nakoniec sa čepeľami pristavila pri mne. Pozrela na mňa blčiacim pohľadom. Povedať, že som vtedy dostala strach, bolo slabé slovo. Oproti tomu ísť s ním do Duatu mi znelo teraz ako možnosť zažiť večnú dovolenku.

"A tieto dohody si užijem najviac," zasmiala sa a skôr než som sa nazdala, švihla kosákmi aj po mojich reťaziach. Anubis naposledy zaúpel a padol na zem. Vlna energie do mňa udrela ako päsťovka do brucha. Na chvíľu som ochabla v zovretí démonov. Bola to sila. Mala som pocit, akoby všetka moja stratená energia, o ktorej som ani nevedela, že ju už nemám sa ku mne opäť vrátila. Bolo to... Bol to presne ten istý pocit, len mnohonásobne znásobený, ktorý som zakaždým mala, keď som s ním uzatvárala nejakú ďalšiu dohodu. Žeby... Žeby toto bol jeho zdroj energie? Dohody? Pozrela som sa totálne vyšťaveného boha smrti ležiaceho na zemi. Takže toto bol jeho ďalší podraz? Zatiaľ čo mňa nechával v domnienke, že si cez dohody kupujem aspoň trochu času, on nimi naberal na sile? Ako bolo vôbec možné, že som si to s tým nikdy nespojila? Jasné, že tam muselo niečo byť, keď ich tak radostne so mnou uzatváral! Šachmet sa naňho víťazoslávne usmiala.

"Tak čo, smrteľný boh Anubis? Aké to je cítiť sa ako jeden z mnohých?" vysmiala sa mu. Anubis jej však zo zeme úsmev sebavedomo opätoval. Aspoň sa o to snažil.

"Netuším o čom rozprávaš, Šachmet. Cítim sa rovnako božsky ako v deň prvej dohody, ktorú som z touto dušou uzavrel," odvetil ticho ledva lapajúc dych od námahy.