Ako vyjednávať so Smrťou 2

147.Krok: Eset je dobrou matkou!

Jej úsmev sa ešte viac rozšíril.

"Chytrá si to dušička. Po tom všetkom, čo si musela prežiť by som asi ani ja nikomu neverila. Ale mňa sa nemusíš báť. Nechcem ti ublížiť. Nemám to v povahe." Nadvihla som obočie. A tomu som mala uveriť? Keď videla, že to so mnou veľmi nič neurobilo, smutne si vzdychla.

"Som bohyňa Eset. Manželka Usira, matka Hora a kráľovná trónu, ako mi ľudia hovoria. Som liečiteľka, ovládam mágiu, prinavraciam život a v neposlednom rade som ochrankyňa rodiny. Môj príbeh ti je určite dobre známy. A preto si myslím, že by si mala prijať pomoc od bohyne, dokiaľ o to stojí."

Jej príbeh som naozaj poznala veľmi dobre. Keď Sutech rozkrájal Usirovo telo, bola to práve ona, ktorá s pomocou Anubisa poskladala jeho telo dokopy a vyliečila ho. Bola to ona, kto sa staral o Anubisa, keď ho Nebhet, jeho skutočná matka, nechala na pospas osudu. No bola to aj ona, kto prekabátil Rea a za pomoci hadieho jedu z neho vymámila jeho pravé meno, čím získala nad ním moc.

"A prečo by ste mi pomáhali?"

"Pretože mám rada Anubisa ako vlastného syna. Záleží mu na tebe a preto nechcem, aby ostal sklamaný, keď ťa stratí." Pristúpila ku mne a priam materinsky ma schytila za ruku. Mala ju príjemne teplú.

"Poď dieťa, ošetríme ťa." Aj keby som nechcela, nohy ma nepočúvali. Poslušne som kráčala za ňou a nechala ju, aby ma uložila na gauč. Vyhrnula mi rukáv pravej ruky a postupne ju masírovala. Rozlialo sa mi cez ňu teplo. Bolo to naozaj príjemné. Prišlo mi, akoby mi do nej opäť vlievala život a silu pokračovať ďalej. A takto mi postupne odhaľovala celé telo, masírovala ho a navracala doňho späť všetko, čo Anubis zničil a vzal. Ani som netušila koľko času muselo ubehnúť, no potom čo skončila s posledným prstom na nohe, vďačne som sa jej poďakovala. Eset sa na mňa usmiala a spokojne si sadla vedľa mňa.

"Povedz mi, duša, ako vnímaš Anupa?"

Zamračila som sa.

"Asi nerozumiem otázke. Verím, že je skutočný boh a nielen psychopat, za ktorého som ho prvotne pokladala, ak na toto narážate." Eset sa snažila zmätene vysloviť slovíčko psychopat, ale očividne netušila, čo to slovo znamenalo. Nakoniec to vzdala a pokrútila hlavou.

"Myslím, že nie. Rada by som vedieť, či mu vzdávaš úctu, ktorú si ako boh zaslúži. A či si ju v tvojich očiach zaslúži. Správa sa dostatočne rozumne na post, ktorý zachováva?" Tušila som, že narážala na jeho detinské správanie, ktoré bolo priam v protiklade so správaním Heha či Eset. A možno aj ho iného boha, ktorého som doteraz stretla.

"Myslím, že je dosť extravagantný," zaobalila som to.