Ako vyjednávať so Smrťou 2

189.Krok: Vysvetlenie je vždy potrebné!

"Dobre, dobre, dobre," povedal sťažka, aby ma upokojil. Hlasno si povzdychol a oprel sa o stenu. Stíchla som a napäto ho sledovala.

"Všetko to začalo, keď si prisahala. V ten večer, čo som ťa plánoval zobrať do Duatu, to z nejakého dôvodu nevyšlo. Aj napriek mojej snahe, ostali sme v ríši smrteľníkov."

"Na cintoríne," prikývla som kyslo, no Anubis na moje narážky nijako nereagoval.

"Svoj deň navyše si si vyslúžila iba preto, lebo som potreboval zistiť, čo sa stalo. Rozprával som sa s Bastet. Vysvetlila mi situáciu, v ktorej sa táto doba ocitla. Duat neexistoval! Bohovia spali až na tých, ktorí prisahali vernosť Apopovi. Neskôr sa ukázalo, že to Bastet trochu prikrášlila," kyslo sa zatváril a pokračoval, "Apop povstával a ona bojovala za jeho zrod. Ostal som šokovaný. Nikdy by mi nenapadlo, žeby ktokoľvek z bohov by na niečo také kedykoľvek pristal. Avšak večnosť je dlhá doba a čas mení charakter aj uvažovanie. Každopádne, okrem iného mi povedala, že budú potrebovať dušu natoľko skazenú dušu, aby sa Apopovi zapáčila. A kto viac by sa im mohol hodiť ako človek s krivou prísahou? Avšak ja som na to nepristal. A tak to všetko začalo. Potreboval som vymyslieť spôsob ako získať viac síl, aby som ťa mohol uchrániť pred démonmi, ktorých by na teba Šachmet určite poslala. A k moci sa boh dostane iba cez vieru. Preto mi padla do karát tvoja ponuka na oživenie Usira výmenou za slobodu. Samozrejme, vedel som, že nikdy nebudeš slobodná. Už vtedy, keď sme spolu uzatvárali dohodu. Nemohla si byť. Rozvrátila by si chod života a smrti a to som nemohol dopustiť. No ak oživenie Usira mohlo zastaviť zrod Apopa, stálo to za to. Je to mocný boh. S jeho pomocou by nebol problém sa zbaviť tejto vzbury. No nerátal som s tým, že by práve on sa pridal na druhú stranu. A to pokazilo všetky moje plány. Zhoreli pod Reovým okom rovnako rýchlo ako aj nádej na znovuobnovenie Maat. To je celý príbeh," zakončil svoje rozprávanie. V hlave som si spájala všetky kúsky skladačky do seba. Teraz mi to prišlo tak očividné až bolo neuveriteľné, že som to nevidela omnoho skôr.

"A čo chcú so mnou robiť?"

Anubis sa na mňa smutne zadíval.

"Bohovia sú schopní sa navzájom zabíjať. Apop sám bol zabitý nespočetne veľakrát pri Reovej ceste Duatom. Nemohli riskovať, aby sa minulosť opakovala, keby sa Reovi nejako podarilo zobudiť sa. Potrebovali telo, ktoré by vydržalo v sebe udržať božskú silu a zároveň bolo dostatočne odolné voči božským zbraniam. O prvú podmienku si sa postarala sama, keď si krivo prisahala. Zviazala si si telo, čím si ho spravila dostatočne odolne voči božskosti. Nerozpadne sa tak rýchlo, ako schránka bežného smrteľníka. A o druhú časť sa postarala Eset, ktorej si tak nedomýšľavo skočila do náruče. Odvtedy už nebolo žiadnej prekážky, ktorá by bránila využiť ho na vyššie účely."

Ostala som stáť ako obarená. Kalkulovala som, čo mi tým chcel naznačiť. To ma vážne chceli využiť ako brnenie? To som nemohla dopustiť! Stisla som pery do úzkej čiarky. Zamávala som krídlami a letela k dverám. Anubis sa mi však postavil do cesty.

"Ustúp," zavrčala som naňho. "Už si narobil dosť škody, nemyslíš?"

Anubis sa na mňa temne zadíval.

"Nie, no myslím si, že čokoľvek teraz vymyslíš bude hlúposť, ktorá sa skončí tvojím uväznením v kanupe a mojím odhalením. Vzdaj to! Je neskoro. Rozlúč sa so svojím telom. Môžeš si nájsť nejaké iné," dopovedal miernejšie. Prekvapene som naňho pozrela. To hádam žartoval!

"O prepáč, nevšimla som si, že by sa kde kade váľali po zemi telá pripravené na nového majiteľa," sarkasticky som nadškrtla.

"Musíš len dobre hľadať a uvidíš nejaké nájdeš," pokračoval horlivo.

"Si už úplne zošalel?! To sa mám ukázať doma ako nejaká oživená mŕtvola a tvrdiť im, že som vlastne ich dcéra v inom tele? A čo budú hovoriť ľudia? Duchovia existujú. Zombíci útočia a ktovie aké iné kraviny! To nemôžem dopustiť. Nehovoriac o tom, že odmietam vstúpiť do tela nejakej mŕtvoly!"

"Ehm..smiem ti pripomenúť, že tvoje telo..."

"Ale je to moje telo! To je výnimka. A dostanem ho späť! Žiaden boh mi nebude okupovať telo a páchať s ním ohavné zločiny! A ty mi buď pomôžeš alebo ustúpiš," zavrčala som naňho. Očkom si ma premeriaval. Rozmýšľal.

"A ako si predstavuješ, že porazíš samotný Chaos?"

Sfučala som. Nemala som plán. Nemala som nič. Iba túžbu dostať to, čo mi právom patrilo.

"Myslel som si," vzdychol si nakoniec. "Našťastie je tu jedna malinká nádej, ktorá všetko zvráti. Hoci neviem či sa ti to bude pozdávať..."

"Čo?" prerušila som ho. Bolo mi jedno, čo budem musieť urobiť. Ak tu bola šanca, že dokážem získať späť svoje telo, musela som ju využiť.

"Pomodli sa k Reovi!Vzývaj ho z večného spánku! A on sa možno preberie a nastolí poriadok." Nemosom naňho zízala. To bol jeho geniálny plán? Modliť sa?