Na lúku dopadalo množstvo komét. No narozdiel od skutočných telies vo vesmíre, tieto nevydali ani hláska. Jemne dopadli na zem a postupne obkolesovali božské zoskupenie. Mali na sebe zlaté brnenia a helmy, z ktorých sa ešte sypal hviezdny prach. Bola som prekvapená, že sa hviezdy vedeli poobliekať do niečoho takého. Jedna hviezda vystúpila z davu a hlasno predniesla.
"Vyslala nás bohyňa Nut, samotné nebo staré ako tento svet. Nepáči sa jej predstava znovuzrodenia Apopa. Boli sme poverené odvrátiť skazu, preto zadržte svoje nemúdre rozhodnutie, dokým je čas."
"Čas však nehrá vo váš prospech, drahá bohyňa Sopdet," ozval sa Thovt "za chvíľu svitá. Obávam sa, že teraz už niet cesty späť." Hviezda skrivila tvár.
"Tak potom mne je ľúto, že musím povedať toto." Vytiahla z pošvy meč, ktorý som si ani nevšimla, že pri sebe mala. Namierila ho Thovta a predniesla:
"Nech tieto zbrane si nájdu svoj cieľ v tele nepriateľa Rea. Nech moja sila vedie ich cestu rovnako ako ja vediem stratených nemilosrdnou púšťou a oceánmi. V mene Maat do útoku!"
Hviezdy ako na povel vytiahli svoje zbrane a pustili sa do boja s démonmi, bohmi aj kňazmi. Ostala som šokovane stáť. Môj pohľad na oblohu už nikdy nebude rovnaký. Už to nebudú tie zlaté usmievavé päťcípe hviezdičky, ku ktorým zhliadalo veľa malých detí. Práve som o nich úplne zmenila názor. Toto je Hviezdna vojna v úplne inom prevedení. Dve hviezdy sa predo mňa postavili a zamestnali Šachmet. Utekala som, čo mi nohy stačili, aby som sa čím skôr dostala k svojmu vytúženému telu. Bolo neuveriteľné, ako spolu dokázali spolupracovať. Vycítili, čo som mala v pláne a ochotne mi robili cestu cez bojisko. Niekde v diaľke som počula aj Anubisa. Očividne sa dostal z pazúrov bohyne Bastet.
Rýchlo som pribehla ku kameňu. Zadýchane som sa pozrela na svoje telo. Jemne som sa ho dotkla. Náhle som otvorila oči. Od ľaku som uskočila. Zažmurkala som. Zbledla som. To nebolo vôbec dobré! Moa tvár sa ku mne pomaličky natočila. Usmiala sa na mňa spôsobom, z akého behal mráz po chrbte. Zhlboka som sa nadýchla. Apop ožil. Takže bol čas na pôvodný plán.
Skôr ako som si to stihla rozmyslieť, skočila som do svojho tela akoby som ho chcela privaliť. Nevzpieralo sa veľmi a s malou neochotou som sa nakoniec ocitla vnútri. Bolo tu pritesno a nič som nevidela. Nechápala som to. Všade sa rozprestierala iba tma. Moja duša sa vznášala v prázdnote. Kde som sa to ocitla? Pripomínalo mi to kanupu a vôbec sa mi to nepáčilo. Zozadu sa ozvalo syčanie.
"Odvážžžna duššša je tá, ktorá vssstúpi do príbytku Chaosssu."
YOU ARE READING
Ako vyjednávať so Smrťou 2
FantasyLeilina cesta za slobodou ešte ani zďaleka nekončí. Prísaha jej stále dýcha na krk a Anubis jej to v každej správnej situácii veľmi rád pripomenie. Hoci sa jej darí ako tak brániť pred všemožnými nápadmi zlomyseľného boha smrti (ktorý sa nielenže cí...
