Ako vyjednávať so Smrťou 2

188.Krok: Niekedy ani sústrasť nestačí!

Odrazu sa svet zatriasol. Z vrchu sa ozval rachot. Tušila som čo sa dialo. Niekto otváral kanupu. Znervóznela som. Žeby predsa len som pochopila jeho slová zle? Koľko času ubehlo? Čo ak ma tam bude čakať Apop? Cítila som, že na všetky svoje nezodpovedané otázky čo chvíľa dostanem odpoveď. Ani som sa nenazdala a opäť som sa ocitla v miestnosti plnej sviečok. V úplne rovnakej, do ktorej ma zaviedli prvýkrát. Poobzerala som sa po okolí. Obďaleč stála posledná osoba, ktorú som tu čakala.

"Anubis?" nechápavo som sa naňho dívala. "Čo tu robíš? Myslela som, že ťa pripravili o moc." Anubis mlčky stisol pery a odvrátil sa. Ticho som pozerala na jeho chrbát. Sviečky mu na špinavom tričku vytvárali hlboké tiene. Vyzerali ako brázdy, ryhy vytvorené životom.

"Myslela si si dobre, duša," odpovedal ticho. Jeho tón hlasu ma prekvapil. Zrazu jeho všetka arogancia, ktorá mi tak veľmi liezla na nervy, zmizla. Zdalo sa mi, že po toľkých týždňoch konečne mi aspoň na chvíľu ukázal svoju pravú tvár. Nemala som mu veľmi čo na to povedať. Zahryzla som si do pery.

"Je mi to ľúto," pípla som. Anubis sa kyslo zaškeril.

"Ale nie je. Nikomu to nie je ľúto. Nepredstieraj, že máš o mne čo i len o trochu lepšiu mienku ako ostatní." Pošúchala som si svoje pierka. Bolo nepríjemné, aká zima mi vždy bola bez tela.

"Ako si sa tu dostal? A ako si vedel, kde ma máš hľadať?"

"Kladieš hlúpe otázky, duša. Dôvod, prečo som ešte stále tu máš na zápästí," dopovedal ticho a pokojne.

Nemusela som sa tam pozerať, aby som vedela, že rozprával o anchu. Ale ten som predsa mala na svojom tele.

"Aj na duši. A ako som ti povedal prvý večer, keď sme sa stretli, ja ťa vždy nájdem, nech budeš kdekoľvek." Nevedela som či som to mala brať ako dobrú či zlú správu, že jeho slová stále majú nejakú váhu a sú schopné mi naďalej ovplyvňovať život. Na jazyku ma pálila ešte jedn otázka. Nevedela som však či som na ňu chcela dstať aj odpoveď.

"Čo všetko si mi nepovedal?" opýtala som sa nakoniec. Anubis si zhlboka vzdychol. Pozrel sa na mňa, no mlčal. Vošla do mňa zlosť.

"Nepozeraj tak na mňa a hovor konečne! Čo všetko si mi ešte zatajil? Čo v skutočnosti chcú so mnou robiť? Netvár sa ako neviniatko! Dobre viem, že o tomto mieste a celej ideológii si musel aspoň tušiť! Nikdy ma nechceli dostať len preto, aby mali na teba páku! Dokonca im pravdepodobne nejde ani o moju dušu! Tak teda o čo im vlastne ide?!" Anubis stisol pery do úzkej čiarky. Zamrmlal si niečo popod nos.

"A neopováž sa povedať, že to ide mimo mňa, lebo ťa už fakt nakopem!"