Táto kniha bola fest risk a zisk. Pred Kinom Úsmev som asi rok a pol dozadu zakopla o knižnicu, kde ľudia môžu dávať aj brať knihy - len tak. MILUJEM takéto projekty. Nemala som však so sebou nič, čo by som posunula niekomu ďalšiemu, a tak som sa cítila trochu previnilo, si niečo brať. Tak som si vzala len túto pochybnú knižôčku bez prebalu, takmer rozpadnutú. A dobre som spravila.
Žáner: detektívka
Rok vydania: 1969
Moje hodnotenie: 8/10
O bratoch Vajnerovcov na internete veľa nie je - akú-takú biografiu som našla len na francúzskej Wikipédii. Tak teda: Arkadij sa narodil v januári 1933 v Moskve a Georgij vo februári 1938. Obaja študovali právo a ako právnici aj pôsobili, Georgij to skúšal aj s novinárskou profesiou. V sedemdesiatych rokoch začali písať. Ich najznámejší román Ulica Petrovka, 38, bola aj sfilmovaný v populárny sovietsky seriál. Georgij spolupracoval aj s inými autormi. Arkadijovi sa ušlo aj literárnych ocenení. Zomrel v roku 2005 v Rusku, Georgij v roku 2009 v New Yorku.
Román začína milým in medias res. Kolegovia Tichonov a Šarapov si lámu hlavu nad nepochopiteľným prípadom vraždy novinárky Táni Aksionovovej. Starší Šarapov je pokojný, robí si kávičku, zatiaľ čo s Tichonovom šije. Táňa bola pravdepodobne bodnutá do chrbta šidlom alebo šraubovákom. Po rane prešla ešte desať krokov. Majú dvoch svedkov, no ani jedného podozrivého.
Čitateľ sleduje Tichonova, ako sa vypytuje Aksionovovej kolegov, rodiny, snaží sa nájsť nepriateľa, predpokladá, že to bolo osobné. Mama nechápe, prečo sa to stalo, kolegovia poskytnú prístup k článkom i poznámkam, no je to prd platné.
Potom však konečne príde na stopu. Tánin frajer mal manželku. Táňa o manželke nevedela, no manželka o Táni áno. Posielala jej anonymné výhražné listy - Tichonov predpokladá, že jej vraždu má na svedomí ona.
No mýli sa. Je zúfalý, má pocit, že sa točí v kruhoch a nevie sa z nich vytočiť. Rozhodne sa teda zamerať na Tánin posledný deň, sledovať jej kroky. Vydá sa do mesta, kde bola novinárka pred smrťou na služobnej ceste a zaklope na dvere žene, ktorej adresa bola v Aksinovovej poznámkach. Jej prvé slová, keď otvorí dvere a uvidí detektíva z Bezpečnosti, sú niečo v zmysle: "Tak ju predsa len dostal, chuderku." Tichonov zistí, že keď prišli Nemci, jej manžel ju opustil a pridal sa k nim. Bol krutý, s radosťou strieľal do tých, ktorých Nemci určili. Po vojne, aby sa uchránil od procesov kvôli zločinom proti ľudskosti, si zmenil meno a ušiel.
Táňa sa s touto ženou stretla a tá jej vyrozprávala rovnaký príbeh. Táňa, social justice warrior, sa vybrala vypátrať jej muža. Ten ju po konfrontácii zastrelil z okna hotela, ktorý bol nad ulicou, po ktorej prechádzala.
Pre Tichonova je už ľahké, nájsť muža a obviniť ho. Odvedú ho do cely a tam sa aj priamo prizná. Román končí tým, ako Tichonov od vyčerpania zaspáva.
Vzhľadom na moje štúdium žurnalistiky bola mojou obľúbenou postavou Táňa Aksionovová. Hej, nebola prakticky postavou, nakoľko bola, samozrejme, na začiatku knihy mŕtva, no z toho, ako ju opisovalo okolie a čo o nej zistil Tichonov by mi určite bola sympatická.
Pros & cons sa tentokrát vyhnem - príbeh bol krátky, zápis tiež, a navyše je už veľa hodín :D
Na to, že príbeh bol len na niečo málo vyše sto stranách, bol výborne napísaný. Páčil sa mi opis myšlienkových procesov Stasa Tichonova, aj to, ako sa najprv vydal po nesprávnej stope. Možno mi len chýbali nejaké opisy prostredia, no inak mu ozaj nemám čo vytknúť.
Nabudúce si dáme druhé dielo od Vajnerovcov, Hodinky pre pána Kelleyho, ktoré bolo v jednej väzbe ako milé prekvapenie.
VOUS LISEZ
Čitateľský denník
Non-FictionČím sčítanejšia žena, tým vzdelanejšia, krajšia, nebezpečnejšia. Vo vedomostiach je sila! Životom sa nepretlčiete, ak si len budete vymývať mozgy stupídnymi ffkami. Skúste čítať niečo iné... čo ja viem, napríklad skutočnú literatúru! A možno vám le...
