Čím sčítanejšia žena, tým vzdelanejšia, krajšia, nebezpečnejšia. Vo vedomostiach je sila! Životom sa nepretlčiete, ak si len budete vymývať mozgy stupídnymi ffkami. Skúste čítať niečo iné... čo ja viem, napríklad skutočnú literatúru!
A možno vám le...
V prvom rade sa ospravedlňujem, že nepíšem o Majstrovi a Margaréte, ako som pôvodne sľúbila. Ale viete, stala sa mi taká vec, že som sa stretla s jedným strašne cool chalanom, ktorý mi len tak spontánne požičal Factfulness. Že ju síce ešte nedočítal, ale doma má asi ďalších šesť rozčítaných kníh a môžem si ju vziať. No a keď sa pozrieme ešte na môj crush voči tomu chalanovi je asi celkom pochopiteľné, že som nechala Bulgakova a pustila sa do tohto. Sorry :D
Žáner: nonfiction Rok vydania: 2017 Moje hodnotenie: 7,5/10
Hans Rosling sa narodil v roku 1948 vo Švédsku. Študoval štatistiku a medicínu na Uppsalskej univerzite a potom verejné zdravie na St. John's Medical College v Indii. Po skončení štúdia bol doma s jeho troma deťmi. Od roku 1979 do 1981 pôsobil v Mozabiku, kde objavil a študoval chorobu konzo. V roku 1997 začal učiť medzinárodné zdravie na Karolinska Institutet v Štokholme. Svoj výskum tam zameral na prepojenie medzi ekonomickým rozvojom, poľnohospodárstvom, chudobou a zdravím. V roku 2005 spolu so svojim synom a jeho manželkou založili nadáciu Gapminder. Cieľom nadácie bolo edukovať verejnosť, ktorá sa na svet pozerala bez štatistík a faktov. V rámci pôsobenia v nadácii začal robiť TED talks. Radil WHO, UNICEFu, Svetovej banke a ďalším organizáciám. Spoluzakladal Médecins Sans Frontieres vo Švédsku. Za svoj výskum dostal niekoľko ocenení. Zomrel 7. februára 2017 na rakovinu, tesne predtým dokončil Factfulness, ktorá zhrňuje to, čo celý život učil.
Kniha má podtitul "Ten reasons we're wrong about the world - and why things are better than you think." Autor v nej rozoberá desať ľudských inštinktov, ktoré nám bránia vidieť svet faktograficky.
Na začiatku čitateľa testuje trinástimi otázkami, ktorými skúšal aj svetové inteligenčné špičky. Otázky sú stavané asi takto: Koľko dievčat vo všetkých nízkopríjmových krajinách dokončí základnú školu? A: 20%, B: 40%, C:60%. Aká je priemerná očakávaná dĺžka života na svete? A: 50 rokov, B: 60 rokov, C: 70 rokov. Koľko detí na svete bolo očkovaných proti aspoň jednej chorobe? A: 20%, B:50%, C:80%.
V každom prípade je správna odpoveď tá najpozitívnejšia. Otázky a odpovede sú založené na dátach OSN, takže žiaden bullshit. A predsa ľudia odpovedajú horšie, než šimpanzy v ZOO - teda menej ako 33% odpovie správne.
V knihe Rosling vysvetľuje každú otázku, porovnáva súčasnú situáciu s minulou a fakty ozvláštňuje historkami z vlastného života. Ako prvý vyvracia mýt o rozdelení sveta na rozvinutý a rozvojový v kapitole The gap instinct. Svoje tvrdenia znázorňuje na grafe, ktorý mi vyfúkol mozog z hlavy. Vlastne vám ho dám sem:
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
Tento graf ukazuje rozdelenie krajín na rozvojové a rozvinuté. Veľkosť bodky znázorňuje veľkosť populácie danej krajiny. Graf porovnáva počet a úmrtnosť detí v krajinách rozvojového a rozvinutého sveta.
Čo je na tom také mindblowing? Graf ukazuje svet v roku 1965. Aktuálnejší graf z roku 2017 vyzerá takto:
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
Podobným spôsobom Rosling rozoberá The Negativity Instinct, The Straight Line Instinct, kde opisuje svoju skúsenosť s epidémiou Eboly, čo mi v súčasnej situácii prišlo výnimočne zaujímavé, potom The Fear Instinct, kde výrazne hejtí médiá. Ďalšie kapitoly sú The Size Instinct, The Generalization Instinct, The Destiny Instinct - tento môže byť veľmi priliehavo použitý na vysvetlenie "nenapraviteľných cigánov." Knihu uzatvára s The Single Perspective Instinct, The Blame Instinct a The Urgency Instinct. Táto posledná kapitola ma prinútila si myslieť, že ak by týpek žil, veľmi výrazne by šiel proti Grete Thunberg, pretože na téme klimatickej zmeny vysvetľuje, že konať rýchlo, nepremyslene a v panike nie je dobré.
Ako začiatok knihy, aj jej koniec mi vyfúkol mozog z hlavy. Autor píše o piatich najväčších hrozbách, ktorých by sme sa mali báť. Na prvom mieste je globálna pandémia. Rosling je dokonca taký presný, že hovorí, že to pravdepodobne bude typ chrípky, pretože tá sa veľmi ľahko šíri.
Hans Rosling je rozhodne génius, no ja som s ním nesúhlasila vo viacerých rovinách.
Najviac ma vytočila štatistika o zvýšenom počte kúpených gitár na osobu. K tomu bol popis že "With beautiful statistic like these, how can anyone say the world is getting worse?" Celkom dobre to ilustruje na môj vkus autorov prehnaný optimizmus (i keď on sám viackrát zmieňuje, že sa nepovažuje za optimistu, ale za posibilistu).
Ďalším problémom, ktorý som s ním mala, je prílišné obviňovanie žurnalistov - a najmä, hádzanie ich do jedného vreca. Pripúšťam, že niektorí novinári píšu just to cause some drama, sú však aj noviny, ktoré vyslovene majú dátovú redakciu, ktorá sa venuje analýze štatistík - napríklad tá Českého rozhlasu je famózna. Rovnako viní aj aktivistov. Príde mi scestné, aby niekto kritizoval aktivistov za to, že útočia na negativity & urgency instincts. Samozrejme, že to robia, to je celý zmysel ich aktivít! A naopak, chýbala mi tam kritika politických špičiek. Donald Trump si robil svoje sračky aj v roku 2017, kedy bola kniha vydaná, a predsa tam nie je ani jediná zmienka o jeho činnosti.
Poslednou vecou, čo mi vadila, bolo autorovo štylizovanie sa do role omylného bežného človeka, aby bol relatable. Najskôr niekoľko kapitol píše o tom, ako nízke výsledky testov mali ľudia, ktorým prednášal, vysvetľuje fakty, a potom náhodne hodí nejaký dojímavý príbeh, kde urobí chybu aj on. Miestami mi to prišlo silené a vytváralo to nekonzistentnosť.
Och, a aby som nezabudla - nesmierne ma irituje obálka knihy, kde je dvadsať pozitívnych reviews (áno, počítala som). Prišlo mi to narcistické a hlučné a nepôsobilo to dobre.
All in all, myslím si, že kniha to bola dobrá a celkom dosť som sa z nej aj naučila. Odporúčam vám ju, ale odporúčam vám aj premýšľať kriticky, keď ju budete čítať.
No a nabudúce už naozaj bude Majster a Margaréta. Neviem, kedy presne to bude, nečíta sa mi to celkom ľahko, aby som bola úprimná :D Sľubujem však, že to isto bude do konca septembra - 5. októbra začínam semester a ideálne by som to chcela dočítať predtým.
