Portrét Doriana Graya bola prvá kniha, ktorú som v novom roku prečítala. Ďakovať za ňu môžem mojej skvelej pani angličtinárke, ktorá nám ju zadala ako povinné čítanie počas Vianoc. A veruže je za čo ďakovať!
Žáner: fantasy / triler
Rok vydania: 1890
Moje hodnotenie: 9/10
Najprv si v skratke povieme niečo o Oscarovi Wildeovi, aj tieto fakty dokážu zmeniť pohľad na dielo. Narodil sa v Dubline, v roku 1854, študoval na Oxforde, vyhral cenu za poéziu, pracoval v magazíne Ženský svet. Napriek tomu, že bol homosexuál, v roku 1884 sa oženil. Aj tak mu ale ľudia nedali pokoj a dva roky si kvôli svojej orientácii posedel v base. Smutné je, že pri súde citovali jeho knihu. On mal ale názor spoločnosti v riti, a hneď, ako ho prepustili, utiekol do Paríža, kde pokračoval v písaní a aj v románikoch s mužmi. Vlastne, keď Portrét Doriana Graya publikovali prvý krát, ľudia knihu neprijali dobre, mnohí tvrdili, že je to kniha plná zla a neprípustných ideí. Wilde sa však len zasmial a povedal, že knihy sú dobre napísané, alebo zle napísané, nič viac. A verte mi, táto je tá z dobre napísaných.
Prečo ju vlastne toľko velebím? Nuž, príbeh je celý postavený na vývine hlavnej postavy - Doriana. Na začiatku je nevinný a krásny, maliar Basil Hallward, ktorý namaľoval jeho portrét, je doňho tajne zamilovaný. No potom prichádza Lord Henry so svojim strašidelným manipulovaním. Mladého Doriana gumuje rečičkami o tom, že jeho mladosť a krása sú pokladom, že by si ich mal udržať čo najdlhšie, lebo čoskoro vyblednú. A tak si Dorian želá, aby ostal navždy mladý, zatiaľ čo by obraz starol, a nie naopak.
Jeho prianie sa mu vyplní. Avšak rýchlo prichádza na to, že nie čas, ale jeho ohavné činy menia kedysi krásnu tvár na portréte. Po tom, čo odkopne mladú herečku Sybil Vane a ona sa zo zúfalstva zabije (sľúbil jej aj manželstvo, btw), portrét skryje a zamkne - iba on má kľúč.
Roky plynú a Dorian žije prepychovým a hlavne nechutným životom. Keď má tridsaťosem, odváži sa po naliehaní portrét ukázať Basilovi. Tvár na portréte je vskutku mrzká - niet divu, po všetkých tých hriechoch. Basil je zdesený, to predsa nie je obraz, ktorý namaľoval! Portrét už viac neodrážal Dorianovu krásu a Basilovu lásku k nemu, je odrazom Dorianovej príšernej duše. Dorian však nedokáže uniesť myšlienku, že Basil videl, kým naozaj je, a tak ho zavraždí. Skutočné zdesenie z jeho činu však príde až keď jeho ruky na portréte sú červené od krvi. Ani vtedy si ale neuvedomí, ako nízko klesol. Namiesto toho vydiera bývalého priateľa Alana Campbella, ktorý telo odprace, zatiaľ čo sa Dorian teší, že Basil mal odísť na pol roka do Paríža, a teda sa nikto nebude vypytovať, kde zmizol.
Pár týždňov na to sa Dorian v ópiovom brlohu stretáva s Jamesom, Sibyliným bratom, ktorý ju chce pomstiť. Napriek tomu, že Dorian jasne vidí zúfalstvo v Jamesových očiach, tvrdí, že nemôže byť mužom, ktorého hľadá - jeho sestra zomrela pred dvadsiatimi rokmi a on predsa nevyzerá na štyridsať! James mu uverí.
Dej vrcholí vo večer, keď sa Lord Henry vypytuje na tajomstvo jeho mladosti. Tuší, že je za tým obraz, Dorian sa kvôli tomu necíti v bezpečí a rozhodne sa obraz zničiť tým istým nožom, ktorým zabil Basila. Netrvá dlho, kým služobníctvo nájde starého škaredého muža mŕtveho ležať na zemi pod portrétom nevinného a krásneho Doriana, kde sa príbeh končí.
Keď sa nad tým zamyslím, prichádzam na to, že mojou obľúbenou postavou je asi Lord Henry. Hej, celkom to na mňa sedí, diabolská duša miluje rovnako zlú postavu, však? Ale ak sa naňho nepozeráte len ako na záporáka, ale ako na osobnosť, uvidíte aj niečo iné. Je očarujúci, dokonale ovláda umenie slova. Na rozdiel od väčšiny teens tu, je inteligentný, stojí si za svojim. Nie je len ovečkou v stáde, má vlastné názory na všetko. Lorda Henryho môžeme považovať za relatívne statickú postavu, počas diela sa nevyvíja, zatiaľ čo Basil a Dorian očividne áno. Jeho idey na mňa teda pôsobia neotrasiteľne, hoc sú radikálne a zdá sa, neuznávané spoločnosťou. Je to ale skutočne tak? Predsa celý život strávil vo vysokej spoločnosti, na nóbl večierkoch, divadlách a ani z jednej akcie ho nevykopli - svoj naleštený imidž si vie udržať napriek všetkému. A aj keď on vytvoril tohto zvráteného Doriana, sám nikdy nedonútil nikoho k samovražde, nikoho nezabil. Má limity, má morálku, a, okrem iného, má aj štýl. Možno so mnou mnohí nesúhlasíte , avšak ja ho zbožňujem!
PREČO je táto kniha tak skvelá?
-slúži ako výsmech dnešným instastars, hovorí o tom, že zovňajšok nie je všetko, nepodmieňuje charakter
-autor zobrazuje samého seba v troch postavách - svoju homosexualitu a seriózneho umelca v Basilovi, hýrivý verejný život v Lordovi Henrym a nevinnú mladosť v Dorianovi
-postavy nie sú čiernobiele, ešte aj Lord Henry, ktorý sa javí ako najzápornejšia postava bez morálky predsa len nejakú má, sám povedal ,,One should never do anything that one cannot talk about after dinner."
-kontrast medzi Dorianovou mladosťou a dospelosťou je skvelo vykreslený až vyhranený časovým rozdielom; na druhej strane sa ale Dorianov charakter nevyvíja postupne
-Sibylina a Basilova láska k Dorianovi - Sibyl ho milovala kvôli peknej tváričke, Basil miloval jeho spomienky na Doriana
-autor je v príbehu často cynický, neberie si servítku pred ústa a bez pardónu kritizuje spoločnosť, nastavuje jej zrkadlo
-opisuje témy ako narcizmus a sebaobjavovanie, čo je celkom useful pre dnešných teens
-taktiež varuje pred manipuláciou ľudí, ktorých obdivujeme alebo sa s nimi priatelíme, teda hovorí o tom, aby sme si priateľov vyberali opatrne
-grande finale, keď namiesto portrétu zomrie Dorian, zatiaľ čo v portréte vyhrá Basilova láska nad Dorianovou do seba zahľadenosťou
PREČO nie je?
-opisy sú možno krásne, no miestami zdĺhavé a nudné
-kniha nie je asi pre nevinné nepoškvrnené dušičky, tbh
A zhrnutie? Táto kniha nebola práve piece of cake, hlavne keď som ju čítala v origináli. Prečítala som ju však za celkom krátky čas, neraz ma donútila zamyslieť sa. Rozhodne ju odporúčam... všetkým. Snáď sa vám bude páčiť tak, ako mne, vidíme sa čoskoro, v zálohe mám ďalšie štyri zápisky :)
![](https://img.wattpad.com/cover/136281071-288-k299328.jpg)
ESTÁS LEYENDO
Čitateľský denník
No FicciónČím sčítanejšia žena, tým vzdelanejšia, krajšia, nebezpečnejšia. Vo vedomostiach je sila! Životom sa nepretlčiete, ak si len budete vymývať mozgy stupídnymi ffkami. Skúste čítať niečo iné... čo ja viem, napríklad skutočnú literatúru! A možno vám le...