Čitateľský denník

34. Kým kohút nezaspieva od Ivana Bukovčana {SK}

Asi rok dozadu, ešte pred tým, než sme to dielo brali na slovenčine, mi o ňom rozprávala ikonicky-ironicka. "Mali sme interesting debatu, I'd share," písala mi. "10 ľudí, jeden má zomrieť. Bavili sme sa, ktorý výber je správny. So the question is - koho by si poslala na smrť a prečo?" A o tomto je Kým kohút nezaspieva, brutálna existenčná dráma od Ivana Bukovčana.

Žáner: psychologická dráma
Rok vydania: 1969
Moje hodnotenie: 9/10

Ivan Bukovčan sa narodil v roku 1921 do lesníckej rodiny. Vyštudoval v Bratislave právo, od roku 1948  spolupracoval s dramaturgiou Československého štátneho filmu v Bratislave, kde pracoval až do svojej smrti. Napísal viacero divadelných hier a scenárov, napríklad Medená veža, Orlie pierko či Zažeň vlka.  V roku 1974 dostal národnú cenu SSR a v roku 1975 mu udelili titul zaslúžilý umelec. Ten istý rok aj zomrel.

Kým kohút nezaspieva sa odohráva v jednu novembrovú noc roku 1944 po potlačení Slovenského národného povstania. Desať ľudí bolo uväznených v pivnici. Zámienkou bol ich pobyt vonku po večierke, rýchlo sa však vďaka prostitútke Marike dozvedajú, že niekto zabil nemeckého vojaka. Medzi uväznenými je okrem Mariky párik tínedžerov Ondrej a Fanka, bývalý horár Terezčák, ktorý vystupuje ako starec, pôrodná babica Babjaková, zverolekár Šustek, holič Samko Uhrík, učiteľ Tomko, pani lekárniková a tulák, o ktorého pôvode nevie nikto nič. Práve ten zvyšku vysvetlí, že boli uväznení kvôli pomste - za jedného Nemca desať domácich. 

Spojku medzi Nemcami a uväznenými robí obchodník Fischl, ktorý väzňom zvestuje dobrú novinu - vojak pil v službe, teda bude trest pre dedinu miernejší. Uväznení si majú spomedzi seba vybrať jedného, ktorý pôjde na smrť, a to do svitania - zvyšok bude voľný. 

Počas desiatich hodín, ktoré zostávajú do rána sa panika a napätie zvyšujú priamoúmerne. Uväznení sa nevedia dohodnúť, koho poslať na smrť, nie je ani dobrovoľník, tak sa snažia vyjednávať s Nemcami. Babjaková má byť prepustená, no potom vyjde najavo, že asistovala pri potrate. Samko Uhrík sa spolieha, že sa zaňho prihovorí pravidelný klient Severínyi, no ten sa naňho vykašle. 

Uväznení sa snažia racionálne dohodnúť, zvažujú hlasovanie, usporiadanie podľa veku či podľa spoločenského postavenia, nakoniec sa prihlási dobrovoľne Ondrej, no zadržia ho - veď je to len zamilovaný študent, prečo by mal zomrieť? 

Do tohto im celý čas hádže cynické poznámky tulák, ktorý nezúčastnene sedí mimo. Prijíma, aby boli zabití všetci a neboli by tak porušené žiadne morálne zásady. To vyprovokuje konflikt s Uhríkom, ktorý ho nakoniec v afekte podreže britvou. Všetci sú z vraždy, ktorej boli svedkom, vyšokovaní. V tom momente prichádza Fischl, pýtajúc sa, či sa už rozhodli a niekoho vybrali. Uväznení by sa mohli zachrániť, keďže je tulák mŕtvy, no oni to odmietajú a postavia sa proti Uhríkovi. Ten sa snaží obhajovať, vymýšľa si, že tulák bol Žid, že k nikomu nepatril, no nikoho neobmäkčí - starec mu podáva kľúč a vyzýva ho, aby šiel na smrť. 

Uhrík rezignuje, kľúč si vezme a vychádza z pivnice. Na to počuť streľbu zo samopalu a dráma sa tu končí. 

Bukovčan vo svojej dráme poukazuje na to, ako ľahko môžeme v sebe zaprieť človeka a stratiť ľudskú tvár. Ondej, Fanka a Marika sa nikoho nesnažili odsúdiť pre vlastný prospech, preto to sú moje obľúbené postavy - hlavne Marika, ktorá bola ako prostitútka najvýraznejšie odsudzovaná, no dokázala sa s tým vysporiadať. 

PROS:

-geniálna gradácia deja a stupňovanie napätia
-odsúdenie nemeckej nadvlády
-autor nedelí postavy na dobré a zlé, necháva hraničnú situáciu ukázať ich pravý charakter
-skvelá myšlienka za príbehom

CONS:

-biblické motívy mi prišli zbytočné a silené
-nedozvedeli sme sa, kto bol skutočným vrahom nemeckého vojaka

Keď som dočítavala Kým kohút nezaspieva, čakala som na alergológii. Čakala som dosť dlho, takže som prečítala aj tragifrašku Slučka pre dvoch, ktorá taktiež bola v zbierke, čo som si požičala z knižnice. Môžete sa teda na ňu tešiť najbližšie :)