Čitateľský denník

3. The Sky Is Everywhere by Jandy Nelson {EN}

Toto bola prvá kniha, ktorú som si kúpila v novom roku. Tbh, asi som tých deväť eur mohla minúť aj lepšie. Prečo? You'll see. 

Žáner: young adult/romantický román
Rok vydania: 2010
Moje hodnotenie: 4/10

Jandy Nelson sa narodila v roku 1965 v Kalifornii. Študovala na Browne, Cornelli a na Vermonte. The Sky Is Everywhere je jej prvou knihou, píše však aj poéziu a knihy pre deti. Na rozdiel od Oscara Wildea, jej život nie je až taký zaujímavý, takže toto bude asi všetko :)

Možno vás zarazilo moje nižšie hodnotenie a na jazyku už máte kopu nadávok. Veľavážená Jandy Nelson predsa napísala Dám ti aj slnko, dielo vynášané do nebies. Okej, priznávam, aj mne sa kniha páčila, vlastne Nebo na dosah (áno, naozaj to má taký nemožný slovenský preklad) som si kúpila hlavne kvôli autorke. Očakávala som skvelý román, a bola som sklamaná. 

Pri čítaní Dám ti aj slnko ma za srdce chytil hlavne Nelsonovej skvelý svieži štýl písania, ktorý sa vidí len málokedy. Aj v tomto diele sa vyskytoval, vlastne bol jediným ťahúňom celej knihy. 

Po dejovej stránke nebola kniha ničím výnimočným, vyskytovalo sa tu typické klišé YA brakovej literatúry - ľúbostný trojuholník, nový chlapec, smrť niekoho blízkeho (v tomto prípade to bola staršia sestra Bailey). Žiadne prekvapujúce plot twisty sa nevyskytovali, teda až na to, keď Lennie, hlavná hrdinka, zistila, že jej sestra sa pred smrťou zasnúbila a otehotnela a ona o tom nevedela :O

Dej knihy začína, ako inak,  príchodom nového chlapca. Volá sa Joe, vyzerá ako Heathcliff, pochádza z Francúzska a je hudobný génius. Sweet. Prekvapujúco, dej sa končí presladenými romantickými kecami, ktoré si Joe a Lennie šeptajú do uška. Takže nič úžasné. Medzi tým sa, aby som bola presná, stihne Lennie aj bozkávať s Tobym, Baileiným priateľom, aj sa takmer spolu vyspia, ale vyruší ich Joe, nachvíľku sa s Lennie rozhádajú, ale potom sa udobria, žiaden strach! Ach, a aby som nezabudla, to obchytkávanie snúbenca mŕtvej sestry bolo spôsobené šokom a tým, že obaja Bailey milovali, nie retardáciou hlavnej hrdinky, aj keď na jednej pasáži hovorí, že sa bozkávali, lebo dúfali, že nejakým zvláštnym spôsobom pritiahnu Bailey späť. What the fuck?! 

Asi (dúfam, že) so mnou súhlasíte, že dej naozaj nie je nič dychberúce. A keď je dej na hovno, čo má potom robiť knihu zaujímavou? Našťastie tu sú aj iné veci, ktoré robia knihu aspoň trošku čitateľnou. 

Lennie hrá na klarinet, samozrejme, je skvelá, pretože prečo postavu neidealizovať? Jej najväčším problémom je, že v školskej kapele musí čeliť Bitchzille Rachel, ako ju ona nazýva, typizovanej pipke, ktorá ide po Joeovi. No sú momenty, keď Nelsonová opisuje, že hudba hrá Lennie, nie opačne, tieto pasáže sú celkom dobré. Joe je gitarista, keď hrajú spolu (tbh, neviem si predstaviť klarinet a gitaru v duete) opisovanie ich vzájomnej príťažlivosti už nie je také klišé. Namiesto ľúbostných listov jej totiž Joe posiela noty. Hudba je celkovo dôležitá vec pre Lennie, a aj to čitateľ cíti, čo je skvelé. 

Keďže Jandy Nelson sa hrdí tým, že je vydávanou poetkou, básne sa vyskytujú aj v tejto knihe. Lennie ich píše len tak, na zdrapy papiera, ktoré necháva porozhadzované po meste. Tieto básne nie sú umeleckým vrcholom knihy, nanajvýš by som ich nazvala prozaickými spomienkami na Bailey rozdelenými enterom. Nemajú rým, často sú len jednoduchou priamou rečou. Výskyt básnických umeleckých prostriedkov je minimálny, ak sa vôbec nejaký. Napriek tomu všetkému z nich viac cítiť Lennnien žiaľ za Bailey, určite viac ako zo strán, kde sa olizuje s Tobym. Navyše, autorka ich využíva ako spojenie Joea a Lennie - Joe ich nachádzal ešte predtým, než sa s Lennie stretol, vedel, aká je, ako sa cíti, vedel kto je, takže vzťah medzi nimi nie je klišé láska na prvý pohľad. 

Čo však autorke rozhodne vyšlo a nemôžem to nijako kritizovať, je Lennie a jej vývoj ako postavy. Zo začiatku je smutná, uzavretá a sebecká, odstrkuje preč úplne všetkých - najlepšiu priateľku Sarah, babku, uja, učiteľa hudby. Postupne si ale uvedomuje, že babka za ňou nechodí stále preto, aby z nej vypáčila slová o tom, ako sa cíti, ale že ona sama sa potrebuje porozprávať. Že najlepšia kamarátka ju má stále za kamošku a chce sa jej zdôveriť. Že ujo je zamilovaný ako aj Lennie a že vie, aké to je, byť naraz aj šťastný, aj smutný. Navyše, jej idealizovaná predstava matky, ktorá ju opustila, keď mala rok, sa rozpadá, a uvedomuje si, že to babka jej bola celý čas mamou. 

Môj obľúbený moment v knihe je, keď v afekte zničí obľúbené Búrlivé Výšiny, lebo si uvedomuje, že Cathy a Heathcliff nebudú spolu nikdy, ani keď si knihu prečíta tridsiaty prvý krát, že Bailey sa nevráti, keď sa bude vyhýbať cintorínu a nechá jej veci tak, ako sú, a že mama na ňu už zabudla. 

Jandy Nelson nie je zlá autorka, každý niekde začína. The Sky Is Everywhere je síce bezduchý YA sračkový príbeh, ale dobre napísaný. Radšej ale zostaňte pri I'll give you the Sun, okej? 

Čo sa postáv týka, veľmi nemám z čoho vyberať, nič prudko originálne sa tu nevyskytuje. Možno kamarátka Sarah, ktorá je trpezlivá a verná, navyše silná feministka. Asi sa mi páči jej štýl, dosť často ho mení, ako aj ja. 

Pros:

-postavy sa vyvíjajú
-autorka rozoberá podstatu rodiny a jej dôležitosť
-hudba je v príbehu skvelo zakomponovaná a posúva dej
-básne, ktoré v čitateľovi nenásilne vzbudzujú ľútosť k Lennie

Cons:

-klišé
-chabý dej
-nezmyselný vzťah Lennie x Toby
-typizované postavy
-využívanie náhody

Nedá sa povedať, že by som si čítanie užívala, skôr som si pričasto trieskala hlavu o stôl. Ako som už povedala, Dám ti aj slnko je oveľa väčší čitateľský zážitok. Čo sa angličtiny týka, ak máte jasno v anglickom slangu, nemal by to byť pre vás ťažký oriešok. Ja som sa z knihy napríklad naučila deväť nových výrazov pre kurvu, aspoň niečo mi to dalo! 
Najbližšie si dáme niečo slovenské, aby sme si oddýchli od amerických bullshitov, okej?