Čitateľský denník

47. Otec Goriot od Honoré de Balzaca {CZ}

Otec Goriot je Balzacovo najznámejšie dielo. Pravdepodobne ste ho brali aj na hodine slovenčiny ako ukážku svetového realizmu. Ja som ho prečítala celé - tu máte jeho analýzu.

Žáner: realistický román 
Rok vydania: 1834
Moje hodnotenie: 8/10

Balzacovu krátku biografiu si môžete prečítať v predchádzajúcej časti. Tu by som však chcela zdôrazniť Balzacov pôvod a spoločenské ašpirácie - aj hlavná postava tohto románu pochádzala z chudobného vidieka, študovala právo a snažila sa dostať do vyššej spoločnosti.

Román Otec Goriot začína krásnym, niekoľkostranovým opisom vtedajšieho Paríža a penziónu pani Vauquerovej, kde sa odohráva väčšina deja. Zoznamujeme sa s viacerými postavami - najhlavnejšie sú však Eugéne Rastignac, mladý študent, otec Goriot, staručký hosť penziónu a Vautrin, takisto jeden z hosťov.

Hlavný dej začína, keď Rastignac ide na bál svojej sesternice pani de Béausant, ktorá sa ako jediná dokázala vypracovať na vrchol parížskej spoločnosti vďaka dobrému vydaju. Napriek tomu je aj tak nešťastná, pretože jej milenec, pán d'Ajuda, sa rozhodol zasnúbiť s inou. Na jej bále si Rastignac zatancuje s Anastasiou de Restaud, ktorá ho očarí natoľko, že sa kvôli nej rozhodne stúpať po spoločenskom rebríčku. 

V penzióne zistí, že Anastasia je dcérou otca Goriota, a že ten má ešte jednu dcéru - Delphine. Rastignac sa rozhodne Anastasiu navštíviť, no len čo spomenie meno otca Goriota, Anastasia sa vyhovorí na povinnosti a Rastignaca z domu vykáže. Služobníctvu následne povie, aby vždy, keď Rastignac bude opakovať svoju návštevu, povedali, že nie je doma. 

Netrvá dlho a Rastignacovi dôjde, čo sa stalo, a tak skormútený ide za svojou sesternicou. Tá si ho zo solidarity (tiež zažíva odmietnutie) vezme pod svoje ochranné krídla. Povie mu, že otec Goriot bol kedysi bohatý výrobca cestovín, ktorý zbohatol na porevolučných obchodoch, že Anastasia a Delphine sú jeho jediné potomstvo, ktoré nadovšetko miluje a rozmaznáva, ako len vládze - až tak, že mu už nezostali takmer žiadne peniaze. Pani de Béausant Rastignacovi poradí, aby balil Delphine - tak bude Anastasia žiarliť. 

Rastignac do toho ide naplno. Požiada chudobnú rodinu o ďalšie peniaze, aby si mohol kúpiť pekné oblečenie a vyberie sa so sesternicou do opery. Tam sa ozaj stretne s Delphine. Čoskoro zistí, že tá má trochu väčšie morálne vybavenie než jej sestra a onedlho sa do nej zamiluje, na Anastasiu zabúdajúc. 

Spriatelí sa s otcom Goriotom, Delphine mu city opätuje, zdá sa, že všetko je ok, dokonca Rastignacovi kúpia vlastný byt, kde by sa mohol s Delphine schádzať. Obe sestry Goriotové sú totiž nešťastné vydaté. V tej dobe bolo spoločensky akceptované, mať milenca. Nešťastie sestier spočíva inde - ich manželia sú skúpi, nechcú im dovoliť sa ani starať o otca. Touto vlastnosťou sa nakazili aj samotné sestry, no otcovskou láskou zaslepený Goriot to nevidí. 

Paralelne s family drama Goriotovcov sa v penzióne pani Vaquerovej odohráva ďalšie. Vautrin si všimne Rastignacove snahy o spoločenský postup a príde k nemu s návrhom. V penzióne žije aj mladá Viktorína, dievča, ktorého otec je veľmi bohatý, no po smrti jej matky ju odvrhol a celý jeho majetok má dostať Viktorínin brat. Vautrin Rastignacovi navrhne, aby si Viktorínu vzal - Vautrin potom zabije jej brata, a tak Viktorína ako jediná dedička získa obrovské bohatstvo, ktoré by zabezpečilo spoločenskú pozíciu aj Rastignacovi. Vautrin mal v pláne odísť do Ameriky, tam založiť plantáž - z peňazí, ktoré by získal za vraždu od Rastignaca. 

Eugéne Rastignac sprvoti súhlasí, no keď mu dôjde, čo by to ozaj znamenalo - opustenie Delphine, zradu otca Goriota, popretie svojich morálnych hodnôt, tak sa Vautrinovi v tom snaží zabrániť - už je ale neskoro. Ešte v ten deň je Vautrin zatknutý - v skutočnosti je hľadaným zločincom, ktorý si zmenil identitu a schovával sa v predmestskom penzióne. 

Do penziónu prichádza aj Anastasia, ktorá prosí otca o peniaze. Ten už ale žiadne nemá, všetky porozdával svojim dcéram na podobných výjazdoch, kedy si na otca spomenuli kvôli šatám či topánkam. Anastasia je tentoraz ale ozaj zúfalá - musí zaplatiť dlhy svojho milenca, inak by prišla o akúkoľvek slobodnú vôľu a bola by navždy pripútaná k manželovi. Rastignac jej dá Vautrinove peniaze, otec Goriot však aj tak upadne do beznádeje - načo je dobrý otec, ak nemá peniaze, čo by dal svojim milovaným dcéram? 

Z tejto beznádeje aj ochorie. Na smrteľnej posteli si pýta jediné - návštevu svojich dcér. Rastignac sa snaží obe zohnať, no neúspešne. Anastasiu doma drží manžel a Delphine prechladla po včerajšom bále. Otec Goriot teda zomrie bez toho, aby svoje dcéry poslednýkrát videl. 

Nemá mu ani kto zaplatiť pohreb - urobí to chudobný Rastignac a jeho priateľ medik Bianchon, ktorý taktiež býva v penzióne. Rastignac je znechutený spoločnosťou, do ktorej tak veľmi chcel patriť. Na konci románu ju však naivne vyzýva na súboj - ide na večeru k Delphine, tentoraz ho však neženie láska, ale peniaze - pomsta otca Goriota. 

Balzacova kritika kapitalizmu je v tomto diele snáď ešte zjavnejšia. Otec Goriot mu padol za obeť - nie však pre to, že by bol morálne čistý. Aj on sám patril do triedy zbohatlíkov, kedy zarobil peniaze na porevolučných obchodoch. Balzac tu svoju kritiku ženie ešte ďalej - otec Goriot si slabošsky dovolil cit voči svojim dcéram, nezištne im dal, čo chceli, bez obchodov - a na to doplatil. Nielen však jeho dcéry a zaťovia sú predmetom Balzacovej kritiky - aj Vautrin, slečna Michonneauová, ktorá ho zradila. Tiež boli rovnakí - za peniaze kamkoľvek. 

ZA:

- zdanlivá kontrastnosť sestier - na konci sa ukáže, že sú rovnaké
- prepracovaná postava otca Goriota
- Eugéne Rastignac je ako rozprávač veľmi relatable a blízky mladému čitateľovi
- opisy Paríža 19. storočia

PROTI:

- veľa menších postáv, ktoré mali jednu čiastkovú funkciu, čitateľ sa v nich strácal - napr. ženská, ktorá odhalila Vautrina
- páčil by sa mi väčší náhľad do Rastignacovho zázemia - či už jeho matka a sestry, alebo pani de Béausant mali na môj vkus primalý priestor

I keď realizmus nie je môj najsamobľúbenejší literárny smer, Honoré de Balzac ma milo prekvapil a obe knihy sa mi celkom páčili. Už len kvôli tej kritike spoločnosti by som ich odporučila :) Nabudúce si dáme dielo Cesta do stredu Zeme od Julesa Vernea.