Čitateľský denník

44. Kolíska od Alfonza Bednára {SK}

Bednárová Kolíska bolo povinné dielo, ktoré som čítala okolo Vianoc. I keď boli prázdniny, absolútne som nemala čas - učila som sa primárne na SCIO testy. Naveľa-naveľa som knihu ale dočítala, a tak vám štyri mesiace neskôr prinášam recenziu.

Žáner: vojnová novela
Rok vydania: 1956
Moje hodnotenie: 8/10

Alfonz Bednár sa narodil so začiatkom prvej svetovej v roku 1914. Pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval na Filozofickej fakulte v Prahe a potom v Bratislave. Bol to československý scenárista a prozaik, takisto prekladal, najmä Hemingwayove diela. Venoval sa najmä téme SNP, najznámejšie sú jeho prózy Sklený vrch, zbierka Hodiny a minúty (tu patrí aj Kolíska) a Slnko v sieti. Zomrel 9. novembra v roku 1989, teda tesne pred Nežnou revolúciou. 

Témou novely je okupácia Slovenska nemeckými vojakmi a súdne procesy v 50. rokoch. Autor využíva postup retrospektívy v retrospektíve - dielo sa začína, keď hlavná postava Zita počúva v kuchyni rádio, kde je živý prenos z procesu s Jozefom Majerským. Proti nemu svedčí Zitin muž Mišo. 

Tu prichádza prvá retrospektíva. Zita spomína na február 1945, kedy k nej prišiel Majerský hľadať úkryt pred Nemcami. I keď má Zita strach aj choré dieťa, prichýli ho. Nasleduje retrospektíva v retrospektíve - obaja si spomínajú na spoločnú minulosť, keď spolu pracovali, Jozef Zitu zviedol just for fun a potom, keď otehotnela, obvinil ju z krádeže surovín a aj s matkou boli vyhodené z práce a následne súdené. 

Do chalupy vtrhne deväť nemeckých vojakov a vraciame sa do roku 1945. Nemci hľadajú Majerského, ktorý sa upotený schováva v Zitinej posteli. K Zite sú hrubí, veliteľ skupiny Ernst Obmann ju núti kolísať, pretože mu zvuk kolísky pripomína mlyn jeho otca. Nachvíľu ideme do ďalšej retrospektívy v retrospektíve - vojak si spomína na svoje detstvo. 

Majerský všetko toto počúva z druhej izby a začne ho hrýzť svedomie. Vyčíta si, ako nahovoril Jana Ragalu, aby Zitu zviedol. Tá si ho vzala, no bol na ňu zlý, stal sa z neho zlodej až nakoniec zomrel v prestrelke. 

Výčitky donútia Majerského konať - vylezie oknom von a vystrelí, čo samozrejme privolá vojakov. Zitu nechajú tak a ponáhľajú sa Majerského zadržať. 

Tu sa opäť vraciame do roku 1952, k rádiu a súdnemu procesu. Majerský je odsúdený na 12 rokov väzenia a konfiškáciu majetku. Keď príde Mišo domov, Zita je naňho nahnevaná, vyčíta mu, že išiel svedčiť, pretože spolu s Černekom bojovali ako partizáni - Zita ho upodozrieva, že to spravil zo žiarlivosti a nevie, čo si myslieť. Tu sa dielo končí. 

Je takmer nemožné postavy nejako charakterizovať. Jednak kvôli krátkej dĺžke diela a jednak kvôli tomu, že je dielo poskladané zo spomienok postáv. Vidíme, že ich súčasné charaktery sú popísané minulými pokleskami, no nevidíme celý character development. Isté je však to, že ženské postavy sú výraznejšie - tak je to vo všetkých Bednárových dielach.

ZA:

- zaujímavý kompozičný postup bol kvalitne spracovaný a čitateľ sa v deji nestrácal
- postavy sú čiernobiele a nie schematické, aj vojaci majú osobnosť
- kritika nacizmu aj socializmu
- symbolika kolísky - aj charaktery postáv sú raz tu a raz tam, rovnako aj ich životné osudy

PROTI:

- chýbala mi retrospektíva na Zitino stretnutie so súčasným manželom

Po prečítaní povinnej literatúry ako je toto dielo sa fakt čudujem všetkej tej skepse voči povinným dielam - ozaj to nebolo až také strašné :D Nabudúce si dáme ďalšiu povinnú literatúru, aby jej nebolo málo, a bude to Ako chutí moc od Ladislava Mňačka.