Čitateľský denník

35. Slučka pre dvoch od Ivana Bukovčana {SK}

Ako som spomínala v predchádzajúcej kapitole, k Slučke pre dvoch som sa dostala len náhodou. Bolo to ale dobré čítanie, takže nič neľutujem. 

Žáner: tragifraška
Rok vydania: 1971
Moje hodnotenie: 8,5/10

Nakoľko som vám Bukovčana už predstavila, poďme rovno na dej!

Slučka pre dvoch zachytáva ľúbostný trojuholník, pričom hlavnou postavou jej Adam Greško, bývalý majiteľ kníhkupectva, ktorý mal na starosti významný prameň v kúpeľnom meste. Prameň ale vyschol a keďže sa dej odohráva v päťdesiatych rokoch minulého storočia, Adam je obvinený zo sabotáže a má ísť do basy. V strachu, že by z nej už nikdy nevyšiel sa rozhodne ukrývať na povale domu. 

Jeho jediným spoločníkom je jeho manželka Anuška, ktorá ho kŕmi, občas na povale vyvesí bielizeň a raz do týždňa sa milujú. Ona to ale v poslednom čase odmieta, kontakt s mužom obmedzuje len na to najnutnejšie minimum. Adam postupne šalie, kamoší sa s pavúkmi a ženu špehuje cez dieru v podlahe, keď sa prezlieka. Raz cez dierku uvidí iného muža a zľakne sa, že je to zlodej. Pri prvej príležitosti na to ženu upozorní, no ona ho vysmeje - zlodej nie je zlodej, ale Dodo, nájomník, ktorý u nich býva už celkom dlho. Adam sa rozčúli, chce vedieť, prečo mu Anuša nepovedala, no tá kruto pokračuje a mužovi oznamuje, že Dodo je jej milenec a že sa s ním kvôli nemu chce rozviesť. 

To ale vytvára ďalší konflikt - Adam sa nemôže dostaviť na rozvodové konanie, keď sa skrýva! Anuša prichádza s rôznymi variáciami - udá ho, vyhlási za mŕtveho - už ho neľúbi, je pre ňu len príživník, ktorého by sa chcela čo najskôr zbaviť. 

Odchádza a Adama necháva v zúfalstve. Nevie, čo robiť, radí sa s pavúkmi, no tí mu akosi nevedia dať radu, a tak volí samovraždu. Zo šnúry, na ktorú Anuša soboty vešia bielizeň, si spraví slučku. V momente, keď stojí pod ňou, na stenu prichádza samotný zdroj konfliktu Dodo. Jeho vystupovanie má podtón paniky - Anušu si nechce vziať, to ona ho do toho tlačí. A tak sa muži spolčia proti žene - Dodo simuluje chorobu a v rýchlosti odchádza, Adam je ochotný sa prestať skrývať a odpykať si trest vo väzení, aby pre ženu nebol záťažou. Tá je teda nútená mu priznať zmenu politických pomerov za posledných päť rokov čo sa skrýval - nič mu už nehrozí, príčinu vyschnutia prameňa odhalili a Adam bol dávno zbavený obvinení. Manželia sa zmieria a tu hra končí. 

Nakoľko som hru čítala pred viac ako rokom, necítim sa kompetentná hodnotiť plusy a mínusy - bola ozaj krátka a venovala som jej len pár hodín. Ak v texte nájdete akékoľvek nepresnosti, upozornite ma na ne, prosím. 

Najbližšie vám napíšem o románe Agnes Grey od najmenej známej zo sestier Bronteových - Anne. Bolo to povinná literatúra z angličtiny a čítanie som si teda neveľmi užila. Posúdite už ale sami, či to stojí za prečítanie, alebo nie.