Čitateľský denník

42. Samko Tále: Kniha o cintoríne od Daniely Kapitáňovej {SK}

Túto knihu mi odporučila moja profesorka slovenčiny ešte niekedy v druhom ročníku. Nenašla som ju ale v knižnici, a tak som si požičala od tej istej autorky Vraždu v Slopnej, z ktorej som bola celkom sklamaná - prečítať si to môžete v desiatej časti. Začiatkom tohto školského roka som sa rozhodla dať Daniele Kapitáňovej ešte jednu šancu. Myslím, že som dobre urobila. 

Žáner: psychologický román
Rok vydania: 2000
Moje hodnotenie: 9,5/10

Biografiu Daniely Kapitáňovej máte v spomínanej desiatej kapitole, nechcem sa zbytočne opakovať. Ak by niekto mal záujem, link na Vraždu v Slopnej pridám do komentára k tomuto odseku, nech to máte jednoduchšie :)

Hlavnou postavou Knihy o cintoríne je Samko Tále - jej autor. Je nízky, 44 rokov starý a mentálne retardovaný. Býva v Komárne a živí sa zberom kartónov, ktoré potom predáva. Ak prší, tak píše Knihu o cintoríne, lebo mu miestny ožran Gusto Rúhe vyveštil, že napíše Knihu o cintoríne - tak ju píše. Pohybuje sa v okolí svojich známych, sestry, uja, čo cez neho prešiel blesk, RSDr. Gunára Karola a jeho dcéry Darinky. Dej sa odohráva v skorých postkomunistických rokoch - i keď to celkom nie je dej. Samko je nespoľahlivým rozprávačom, ktorý v prúde vedomia podáva čitateľovi svet z jeho optiky. Postavy delí na poriadne a neporiadne a aj spoločenské situácie delí presne rovnako - lebo sa to tak má a lebo sa to tak nemá. 

Ťažko sa mi opisuje dej diela, tak budem hovoriť hlavne o Samkovi samotnom. Čítala som už pár kníh, kde bol hlavným hrdinom nespoľahlivý rozprávač. Napríklad v To Kill a Mockingbird - Scout bola malá, no predsa rozumela, že rasizmus je zlý, a to dojímalo čitateľa. Tu však Samko nemá nejaké silne morálne zmýšľanie. Chýbajú mu komunisti, lebo vtedy bol poriadok, je rasista - Rómku Angeliku prezýva špinavá potkanka, pritom sa taktiež živí zberom kartónov. Odsudzuje aj svoju sestru, ktorá je klaviristkou. Myslí si, že umenie nie je poriadna robota. A aby som to zavŕšila - je hrdý na to, že jeho rodina pochádza z Detvy - lebo ozajstný Slovák pochádza z Detvy. I keď teraz žije v Komárne, neznáša Maďarov - lebo on je niečo viac, on je ozajstný Slovák. 

V mysli sa teda vynára otázka - nekritizuje takto Kapitáňová širokú verejnosť, ktorá má predsudky voči Rómom či umelcom a neváži si demokraciu? Prirovnáva ich zmýšľanie k zmýšľaniu debila (nie som si istá, že Samko trpí debilitou, svoju chorobu opisuje ako takú "čo človek nerastie ani sa neholí a tá choroba má aj meno", nakoľko ale zvláda písať, nepredpokladám, že by mal nejakú ťažšiu poruchu inteligencie). 

Moja pani profesorka počas nášho rozhovoru o tejto knihe povedala: "Na prvé prečítanie to je celkom smiešne, no keď sa nad tým človek zamyslí, je to vlastne veľmi zložitý spoločenský problém." Má, ako vždy, úplnú pravdu. Keď som si čítala recenzie na Martinuse, veľa ľudí písalo, že ich Samkov jednoduchý jazyk, komolenie či opakovanie slov pobavilo. Nie je to však len o tom. Kapitáňová svojim dielom upozorňuje na viaceré marginalizované skupiny - invalidov, ľudí s mentálnym postihnutím, Rómov, popri tom kritizuje alkoholizmus, komunizmus a vysmieva sa ľuďom, čo majú predsudky. 

Nakoľko je rozprávač nespoľahlivý, nemôžem nejako hodnotiť postavy a vyberať si najobľúbenejšiu. 

ZA:

- otváranie závažných sociálnych tém
- uveriteľný jazyk debila
- prostredie Komárna
- viacero postáv, každá nesie len jednu špecifickú úlohu

PROTI:

- ilustrácie, ktoré sa mi neveľmi páčili

So Samkom sa musíte stretnúť osobne, sprostredkovanie cez môj čitateľský denník určite nestačí. Aj preto som zápis nejako veľmi nerozťahovala. Knihu vám rozhodne odporúčam! 

Najbližšie vám rovnako krátko napíšem o zbierke poviedok Juraja Kováčika V panoramatickom kine.