Čitateľský denník

17. Malé klamárky od Sary Shepardovej {SK}

Rozhodla som sa pokračovať v sérii a po Sherlockovi som sa vrhla na Malé klamárky, ktoré som mala požičané od kamarátky a v polici mi ležali pekne dlho. Kniha bola predlohou na môj kedysi obľúbený seriál Pretty Little Liars. Pri čítaní som sústavne rozmýšľala nad tým, či bol seriál oveľa lepší než kniha, alebo čo, doriti, som robila, keď som mala štrnásť, pretože táto kniha bola neskutočný cancer. Truth be told, odpoveď na otázku stále nemám. Poďte teda hĺbať so mnou :)

Žáner: young adult/dráma
Rok vydania: 2006
Moje hodnotenie: 0,5/10

Sara Shepard sa narodila v roku 1977 v Pittsburghu, Pensylvánii, kde aj zasadila dej Malých klamárok. Vyrastala spolu so sestrou Alison, po ktorej pomenovala jednu z hlavných záporných postáv (ale zároveň majú spolu dobré vzťahy?). Študovala na New Yorkskej, potom na Brooklynskej. Keď dokončila svoje štúdiá, písala pár rokov pre magazín Time, až kým v roku 2005 nezačala písať vlastné diela (o s e m n á s ť dielov PLL série + tri poviedky), ktoré neskôr boli sfilmované do seriálu s rovnomenným názvom - Pretty Little Liars. 

Hovorí sa, že dobrý kritik rozozná kvalitu knihy už z prvej vety, no ja sa ani nemusím pasovať za dobrého kritika, aby som tak mohla urobiť. Totiž, aj pologramotný člen nekontaktovaného kmeňa v Amazonskom pralese by vedel posúdiť, že toto bude honosne veľká kopa pseudoproblémov, narcizmu a reklamy - inými slovami, sračiek. Veď posúďte sami:

"Imagine it's a couple of years ago, the summer between seventh and eighth grade. You're tan from lying out next to your rock-lined pool, you've got on your new Juicy sweats (remember when everybody wore those?), and your mind's on your crush, the boy who goes to that other prep school whose name we won't mention and who folds jeans at Abercrombie in the mall."

Už sa vám prestala z toho točiť hlava? Že ako-tak? Výborne, to postačí, pretože "deju" sa budem venovať len minimálne, svoje duševné zdravie si celkom vážim, po čítaní tohto ešte väčšmi. 

Long story short: Tri roky dozadu si pätica kamošiek - Hanna, Emily, Aria, Spencer, a queen bee Alison robia párty. Medzi Spencer a Alison vypukne minorná hádka, Alison sa ide urazene prejsť von a už nikdy sa nevráti. Zvyšok bandy za ňou akože smúti, no v skutočnosti im odľahlo - Alison vedela priveľa ich špinavých tajomstiev. Bez nej sa ich skupinka rozpadne, no keď im začnú chodiť vydieračské esemesky, ktoré znejú akoby ich písala Alison, spanikária. Pár dní na to však objavia Alisonino mŕtve telo. Dievčatá sa opäť stretnú na jej pohrebe, kde im všetkým príde esemeska I'M STILL HERE, BITCHES. AND I KNOW EVERYTHING. -A
A tu sa dej knihy končí :)

Celá kniha na mňa pôsobila akoby nedokončene, na to, že to je dráma sa tu toho deje len minimálne. Každá kapitola je z pohľadu inej baby, no namiesto toho, aby autorka ukázala, ako každej z nich Alison chýba svojským jedinečným spôsobom či aby vykreslila puto medzi nimi, dielo pôsobí ako zlepenec náhodných klišé príbehov povyťahovaných trebárs aj z Wattpadu. 

Hanna nevie, čo od rozkoše, tak kradne, pričom sa dealuje so svojou bulimickou minulosťou a rozvodom rodičov. Aria sa vracia z Islandu, nechá sa zbaliť učiteľom angličtiny a hrá sa na artsy hoe, ktorá všade bola a všetko videla. Spencer sa ide roztrhať, aby bola lepšia než jej staršia sestra, pričom sa jej snaží prebrať frajera. Emily zisťuje, že svojho priateľa nemiluje a zrejme bude gay, rieši teda otázku coming outu. Pre-lo-mo-vé. Tieto drobné subzápletky sú len vyslovene vatou, nijako nenadväzujú na hlavnú tému, neposúvajú dej a dokonca ani nerozvíjajú charakter hlavných postáv. 

Dielo na mňa pôsobilo len ako veľmi rozťahaný úvod príbehu, ktorý by sa v pohode dal zostručniť vyhodením všetkých nepodstatných detailov do dvoch-troch kapitol. Anyway, zrejme kniha aj ozaj je len úvodom príbehu - veď Shepardová napísala ďalších sedemnásť pokračovaní (čo mi príde trochu choré, ale okej). Inak, zaujímalo by ma, či si tie pokračovania aj fakt niekto kúpil... 

Späť však k tomu, prečo sú Malé Klamárky také údesné - nie sú ani trošku uveriteľné. Písať knihu o štvorici kamošiek, ktoré majú každá svoje problémy, by sa mohol zdať ako celkom dobrý námet na YA dielo, ktoré by ponúklo útechu mladým s podobnými problémami. Vlastne, to aj celkom dobrý nápad je, lenže nie ak daná štvorica žije v Perfectville, vozí sa na drahých autách, nosí značkové handry a rieši problémy typu príliš biele zuby po bielení, preto musia piť litre kávy (nežartujem, toto bola citácia). Navyše, tie baby ani len nemajú tie problémy. Nečíhajú na nich za každým rohom, nenútia ich na ne myslieť, tobôž nie ich riešiť. Autorka nimi dievčatá len akosi nálepkuje. Tá druhá. Tá tučná. Tá nepochopená. Tá teplá. Tá, ktorá nemá dosť pozornosti. A tak ďalej, bla bla bla. Dievčatá sú jednoducho príliš perfekné a autorka im navyše nedala ani zrnko charakteru, čiže neexistuje šanca, že by si čitateľ štvoricu obľúbil, či by sa v nich našiel. Ja osobne neznášam idealizáciu a preferujem čiernobiele postavy. No toto je priveľa aj pre najväčšieho milovníka klišé. 

Aby toho nebolo málo, Sara Shepard ABSOLÚTNE nezvládla opisy. Čo sa prostredia týka, tie takmer chýbajú, vlastne sa tu vyskytujú len opisy oblečenia. A pocity dievčat? Vďaka autorke pôsobili, akoby potrebovali súrne odbornú pomoc. Najviac ma asi dostalo, keď sa našlo Alisonino telo a Aria ako prvé utekala k Ezrovi - nie ku kamarátkam, ani k rodine, ale k svojmu učiteľovi angličtiny, s ktorým sa párkrát olizovala a pozná ho len pár týždňov, pričom svoje pocity prirovnávala k tomu, "ako keď vám veľmi treba cikať ale vy sa nemôžete dostať na záchod." Nežartujem, I'm dead serious. Shepardová naozaj žiaľ za mŕtvou kamarátkou prirovnala k plnému močovému mechúru a so-called priateľa k záchodu. 

Mám vôbec pokračovať? Samej sa mi už nechce, tak si to poďme zhrnúť. 

PROS:

-deťom ukáže, že klamať je zlé

CONS:

-dievčatá sú rozličné, čo by mohlo byť pozitívom, no všetky sa snažia byť dokonalé, čo ich prakticky robí rovnakými
-bulímia je prezentovaná ako cool forma chudnutia, nie psychická porucha
-dievčatá často požívajú alkohol, hoc majú len šestnásť - u Arie to vyústi do pomeru s učiteľom, u Hanny do autonehody, no namiesto toho, aby to autorka použila ako demotiváciu k pitiu, dievky sa z toho vždy akosi dostanú, následky nenesú, a pijú ďalej
-propagácia marihuany - Emily si zafajčí s babou, ktorú pozná pár minút
-sebapoškodzovanie je prezentované ako "spôsob, ako preraziť bolesť"
-homosexualita je vykreslená smiešne a neuveriteľne, až by som povedala, že Shepardova lgbt komunitu nepriamo dehonestuje
-fajčenie prezentované ako niečo cool
-najhorší štýl písania, aký som kedy u autora videla
-nesúvislý rozťahaný dej
-chýbajúce napätie, ktoré v tomto type literatúry je ozaj nutnosťou
-mená značiek v každom štvrtom riadku
-Alison, ktorá je ako postava zbožňovaná, pritom bola zlá, podlá a šikanovala ostatných
-kniha nemá žiadnu konkrétnu cieľovú skupinu - pre desaťročné baby tam je priveľa sexu a chľastu, pre dvadsaťročné to je zasa písané príliš detsky
-klišé americkej strednej školy
-typizácia a idealizácia postáv
-poďakovanie, kde autorka ešte nafúkane ďakovala rodičom za to, že jej pomohli vymyslieť rafinované zápletky (where???), čo ma už fakt dorazilo

A aby som knihu porovnala so seriálom, ten je lepší. Herečky, teda fyzické postavy dodávajú dievčatám aspoň nádych uveriteľnosti, i keď dej zostáva nezmenený a teda je to takmer také zlé, ako aj kniha. Inak, myslím, že som prišla na to, prečo sa mi to kedysi tak páčilo. Celé to bolo také trblietavé a pekné, vtedy som ako aj baby taktiež nemala žiadne starosti, čiže ma to až tak nevytáčalo. No teraz, keď som už za ich vekom, vám môžem povedať len jedno - pre zmilovanie Božie, nečítajte tú knihu.

Nuž, to by bolo z tohto zápisu všetko. Do externého linku som vám hodila stránku s recenziami na knihu, kde nájdete aj reakcie rodičov, aj detí. Ja som sa na tom celkom bavila - ABSOLUTNE NEVHODNÉ PRE ČITATEĽOV MLADŠÍCH AKO 18/ Mám 11 a knihu som milovala, zhltla som ju za dva dni :D

Ako ďalšie si dáme Quo Vadis od Henryka Scienkiewicza, i keď, nie som si ešte celom istá, ako to doriešim. Od začiatku tohto denníka to je prvá kniha, ktorú som nedočítala, teda neviem, ako to poriešim s rozborom deja... Anyway, vidíme sa!