Čitateľský denník

2. The Hundred Year Old Man Who Climbed Out of the Window and Disappeared {EN}

Written by Jonas Jonasson. Meno autora sa mi už bohužiaľ do názvu nezmestilo. Túto knihu som si požičala od môjho uja ešte niekedy začiatkom decembra a sľúbila, že na Vianoce mu ju vrátim. Nepodarilo sa, bohužiaľ. Aj tak vám ale tentoraz pre zmenu prinášam ochutnávku modernej literatúry.

Žáner: historický/humorný román
Rok vydania: 2009
Moje hodnotenie: 7,5/10

So, Jonas Jonasson sa narodil vo Švédsku v roku 1961, pracoval ako žurnalista, založil televíznu spoločnosť, no po viac ako dvadsiatich rokoch mal už všetkého po krk, predal všetko vrátane podielu vo firme a presťahoval sa s rodinou do Švajčiarska, kde napísal Storočného starčeka, jeho prvý román. Teraz žije opäť vo Švédsku a užíva si starobu, let's say.

Keďže dejepis je mojim obľúbeným predmetom, milo ma potešili pasáže odohrávajúce sa v minulosti. Kniha sleduje život Allana Karlssona, od narodenia až po jeho sté narodeniny, ktorý sa omylom zaplietol do dôležitých udalosti v histórii. Stáva sa priateľom Generála Franca, Harryho Trumana, večeria so Stalinom, pozná sa s Kim Jong-ilom, Mao Tse-tungom, Soong Mei-lingovou, zachráni život Winstonovi Churchillovi a Einsteinov mladší brat po ňom pomenuje syna. 

Dej knihy začína stými narodeninami starčeka, keď oknom utečie zo svojej izby v domove dôchodcov. Zasmejete sa už na začiatku, keď starček v papučiach ukradne členovi zločineckej organizácie Never Again kufrík plný prachov bez toho, aby sa nad tým vôbec hlbšie zamyslel. Súčasnosť sa prelína s minulosťou, niekedy to čitateľa aj vytočí. Napriek tomu, že historické časti boli napísané rovnako pútavo a vtipne ako súčasné, boli nastrkané medzi kapitoly bez ladu a skladu, rovnako aj skákanie z pohľadu Allana na pohľad policajného vyšetrovateľa Aronssona. Toto pokladám za mínusy knihy.

Avšak, plusov tu nachádzam oveľa viac. Autor v čitateľovi budí záujem o históriu, zároveň sa satiricky vysmieva politikom - skvelá ukážka je večera so Stalinom, keď sa vážený pán diktátor naštve, a označí Allana za nepriateľa ZSSR, len kvôli tomu, že podnapitý recituje zlú básničku. Potom ho Stalin pošle ho do trestaneckého tábora na Sibír, aj keď vlastne účelom večere bolo z neho vymámiť postup na stavbu atómovej bomby, na ktorý Allan prišiel počas toho, keď dolieval kávu americkým vedcom v Los Alamos. 

Zaujímavý je aj Allanov charakter. Nijako výrazne sa počas knihy nevyvíja, čo by mohlo byť chybou, ale nijako mi to nevadilo, nerobil tie isté chyby. Už od začiatku je vykreslený ako kľuďas, ktorý sa nezaujíma o politiku, chová sa slušne ku všetkým a je inteligentný, aj keď ani vlastne ani nedokončil strednú školu. Jediný moment, kedy sa v knihe nahnevá, je keď mu zomrie mačka. Čo mi ale možno chýbalo, boli nejaké ženské postavy. Allan sa za celých sto rokov stretne podľa knihy len s pár ženami, avšak žiadna v ňom žiadne romantické city nevyvolá. Až na konci si vezme hlúpu Amandu, vdovu po jeho priateľovi Herbertovi Einsteinovi, čo  mi tam veľmi nešmakovalo - Allanova inteligencia sa bila s Amandinou hlúposťou, nehodili sa k sebe, vývin ich vzťahu nebol poriadne opísaný a pôsobil napasovane, len aby mal príbeh happyend. Vďaka tomu som bola po dočítaní sklamaná, dej sa odsypával skvelo počas celej knihy, no na konci to autor zabije nelogickým absurdným vzťahom, ktorý je hodný prvých priečok teen fiction na Wattpade. Seriously?

Čitateľa však veľmi pobaví výsmešný opis niektorých systémov vlády. Aj samotne vyšetrovanie jeho zmiznutia je veľmi humorné - Allan je vyhlásený za hľadanú osobu, potom za vraha, a nakoniec mu policajt zožerie, že utiekol, lebo nemá rád riaditeľku domova dôchodcov Alice a policajný pes, ktorý vyňuchal mŕtvolu, pravdepodobne cítil jeho, veď má už predsa len sto rokov. Starček sa ale nezdá - zabil dvoch členov Never Again. Teda, prakticky to nebol on - jedného zabudli v mrazničke a druhého prisadol slon jeho kamošky.

Veľmi pozitívne je to, že autor mal príbeh zjavne premyslený - udalosti na seba logicky nadväzujú, využívanie náhody sa vyskytuje len málo a všetko do seba zapadá. 

Ukončenie príbehu je bravúrne, jednoducho sa nemôžete neuškŕňať, keď sa bývalý boss zločineckého gangu dušuje, že sa obrátil na pravú cestu a našiel lásku v Ježišovi, že kufrík peňazí pre Rusov bol vlastne plný biblií, a policajný vyšetrovateľ je teda spokojný s prípadom a všetko hodí na psa, ktorý vyňuchal mŕtvolu. 

Je to ťažké povedať, no mojou obľúbenou postavou je asi Gunnila, prezývaná Beauty. Je svojská, drsná žena, ktorá si vystačí aj sama. Žije sama na farme, ako domáce zvieratko si chová slonicu Sonju a nemá problém sa kvôli nej v noci vlámať do veterinárnej ambulancie či kúpiť autobus. Je verná svojim priateľom a môžeme ju považovať za dobrého človeka, napriek jej svojráznosti.

PREČO ÁNO:

-príbeh je plný nevtieravého humoru a satiry, písaný svojským sviežim štýlom
-autor do deja vložil historické osobnosti, a teda u čitateľa budí záujem o históriu ako takú
-dielo nie je písané len v angličtine, počas Allanových ciest po svete sa vyskytujú aj francúzske či ruské výrazy
-zápletka a dej sú pútavé, premyslené, neprvoplánové

PREČO NIE:

-aj keď je Allanov charakter dobre vykreslený, autor ho využíva stále len na jednu vec - ovplyvňovanie dôležitých udalostí
-v príbehu chýba nejaký dlhšie trvajúci životný partner/partnerka, väčšinou je Allan sám alebo s krátkodobým priateľom, ktorého náhodne stretne cestou
-príliš časté preskakovanie z dejových línií
-silený happyend

Aj keď táto kniha nie je geniálnym umeleckým dielom, mňa skutočne pobavila a utvrdila ma v zdieľaní názoru Cynickej obludy - bez niektorých politikov by nám možno bolo lepšie, ale nie tak veselo. Čo sa angličtiny týka, čítanie pre mňa nebolo náročné a veľmi som si ho užila. Vrelo odporúčam všetkým milovníkom histórie a humoru! Najbližšie sa môžete tešiť na rakovinu YA literatúry - The Sky Is Everywhere od slávnej Jandy Nelson!